Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

marš

I. -u m. zastaráv.

1. voj. pochod, rázny krok: ísť parádnym m-om

2. pochod (skladba): zvuky m-u

II. cit. vyj. hrubú výzvu na odchod: m. von, m. odtiaľto

Mars -su/-sa D -su L -se m. (planéta)

Mars -sa D a L -sovi m. (boh)

marš -šu pl. N -še I -šami m.

marš cit.

Mars m. 1. -sa D a L -sovi mytol. ▶ v starorímskej mytológii boh vojny, praotec Rimanov: socha Marsa s kopijou, prilbou a štítom; chrám zasvätený Marsovi
2. -su/-sa D -su L -se astron. ▶ druhá najmenšia planéta slnečnej sústavy s priemerom 6 804 km, v poradí štvrtá od Slnka (podľa rímskeho boha Marsa): hornatý povrch Marsu; dlhoročné pozorovania Marsa; skúmať atmosféru a klimatické podmienky na Marse; vyslať sondy na orbitu Marsu
◘ fraz. hovor. akoby spadol z Marsu nechápavo sa tvári; hovor. čo si spadol/prišiel z Marsu? prečo sa tomu čuduješ, prečo o tom nič nevieš?; obyvateľské k 2 ↗ Marťan

marš¹ -šu pl. N -še m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. star. voj. ▶ rázna pravidelná chôdza vojakov zoradených v útvare, pochod, energický krok: nacvičovať parádny m.; kráčať slávnostným maršom; v mnohých krajinách sa slávi koniec vojny, 8. máj, vojenským maršom; Nie som súci k dakoľkohodinovému maršu. [P. Jaroš]
2. zastaráv. ▶ hudobná skladba sprevádzajúca pochod vojska, pochodová skladba, pochod: smútočný m.; dychovka zahrala m.; z námestia zneli vojenské marše; klauni vyludzujú veselý m. na detských píšťalkách
3. šport. publ. ▶ úspešné napredovanie v súťaži; séria víťazstiev: recept na úspešný m. klubu; pokračovať vo víťaznom marši na svojej palubovke; mali za sebou parádny m. ôsmich zápasov

marš² cit. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. hovor. expr. ▶ vyjadruje nabádanie na pochod, vpred: tak ideme, m.; Šahóm, marš! - Anton pochoduje po izbe, vráža do stola, vracia sa k dverám, čelom vzad! [L. Ťažký]
2. obyč. vo funkcii prísudku hrub. ▶ vyjadruje silnú, veľmi dôraznú výzvu na odchod, ber sa, berte sa; syn. prac sa, practe sa: m. von!; m. do postele!; m. odtiaľto! m. z môjho domu!; Keby nemal toľko detí, chytil by som ho za golier a marš, viacej sa tu neukáž! [J. Balco]

marš¹ -u m. ‹n < f < germ› zastaráv.

1. pochod (vojska)

2. pochodová skladba, pochod: smútočný m.

marš² citosl. ‹n < f < germ› hovor. expr. vyjadruje

1. nabádanie k pochodu, vpred: tak ideme, m.

2. pejor. hrubá výzva na odchod, preč: m. von!

Mars¹, -a m. u starých Rimanov boh vojny;

pren. vojna;

marsovský príd.: m. výraz tváre bojovný

Mars², -a/-u m. jedna z planét blízkych našej Zemi

marš¹, -u m. zastar.

1. pochod (obyč. vojenský), pochodovanie: parádny m. spôsob pochodu pri slávnostných príležitostiach;

2. pochodová pieseň, hudba, skladba: hrať, bubnovať m.; smútočný m.;

maršový príd.: m-á rota (Taj.) pešia

marš² cit. hrubá, drsná výzva na odchod; ber sa!, berte sa!, prac sa!, practe sa!: A teraz: marš, nech sa pracú! (Jégé)

marš m.
1. vojenský pochod; pochodovanie: marš (Bobrovec LM, Štefanov SEN, Myjava)
2. pochodová pieseň, skladba: Muzikanťi hrali marš (Návojovce TOP); Dav si marš vihrávať (V. Bielice TOP)
L. dau̯ jej zahrát marš (Turá Lúka MYJ) - chlapec dievčaťu, ktoré odmietlo na zábave tancovať
3. zastar. vojenský oddiel: Ja son išou̯ s petnáctin maršom a štrnásti marž išou̯ domou (Sebechleby KRU); Poton son šou̯ s treťin maršon (Pondelok RS)

marš cit. vyjadruje hrubú drsnú výzvu na odchod al. na vykonanie niečoho: Marž von! (Hor. Lehota DK); A marš do potoka s ňú! (Tek. Breznica NB); Veś sebe svojo grati a marž z mojeho domu! (Chmin. Jakubovany PRE)

marš m.
1. vojenský pochod; pochodovanie: marš (Bobrovec LM, Štefanov SEN, Myjava)
2. pochodová pieseň, skladba: Muzikanťi hrali marš (Návojovce TOP); Dav si marš vihrávať (V. Bielice TOP)
L. dau̯ jej zahrát marš (Turá Lúka MYJ) - chlapec dievčaťu, ktoré odmietlo na zábave tancovať
3. zastar. vojenský oddiel: Ja son išou̯ s petnáctin maršom a štrnásti marž išou̯ domou (Sebechleby KRU); Poton son šou̯ s treťin maršon (Pondelok RS)

marš cit. vyjadruje hrubú drsnú výzvu na odchod al. na vykonanie niečoho: Marž von! (Hor. Lehota DK); A marš do potoka s ňú! (Tek. Breznica NB); Veś sebe svojo grati a marž z mojeho domu! (Chmin. Jakubovany PRE)

Mars m lat
1. rímsky boh vojny: Mavors: bůh wógni, Mars (KS 1763)
2. astron jedna z planét slnečnej sústavy: Mars (obchádza Slnko) we dwuch letech (OP 1685); Mars ge jasna hwjezda neb planeta (Kal 18. st)

marš m fr/nem
1. vojenský pochod; pochodovanie: za stareho pana groffa dosty sme nepratel mely, ay biwaly welke marsse wogenske, wssak on wždy sa pri nas oprel a nedopustyl nam tak hrube ublyžowat (VRŠATEC 1685); kupilj sme sena try wozy na ten marss (KRUPINA 1692); banske mesta skrze marše vojenske obtežovane nebyli (MB 1759); predepsáni o osobitnich, které se w marssy neb gizděny pritrefiti můžu, prihodách (Kur 1782)
2. pochodová pieseň, skladba: dnes, zitra ti budu hratj, marss smutni trubitj (KC 1791)
3. odchod, obyč. na ďalekú cestu: mne pan Buh sstastliwe s predepsaneho marssu nawratil (PUKANEC 1734); w mesicy decembru prissel termin marssu z domu otcowského, Krystina slzyla, když se na swyu cestu nesstastnau oddala (MVP 18. st); -ovný príd:
L. m-á kniha, m-é diárium denník obsahujúci záznamy o voj. pochodoch: wogenský lidé powinni gsu gednu porádnu marssownj knihu (diarium) ku temu koncy držeti; také w diarium marssowném wogenského čloweka, w tretjm punktě, predpisané poznamenáný wyswětlowati (sa bude) (Kur 1782)