Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst obce priezviská un

päta -y piat ž.

1. zadná časť chodidla: zvrtnúť sa na p-e, poraniť si p-u

2. časť pančuchy al. obuvi na tejto časti nohy: zodraté p-y pančúch

3. spodná al. zadná časť niečoho: p. stromu, p. vrchu

expr.: byť niekomu v p-ách, za p-ami a) neďaleko za niekým b) prenasledovať niekoho; šliapať, stúpať niekomu na p-y a) doháňať ho (pri chôdzi, pri súťažení ap.) b) byť prísny k niekomu, obmedzovať ho; visieť niekomu na p-ách neodbytne chodiť za ním, sledovať ho; lepiť, vešať sa niekomu na p-y a) byť ustavične blízko neho b) nadbiehať, vnucovať sa; lízať p-y niekomu; vytiahnuť p-y odniekiaľ vyjsť, odísť; ukázať niekomu p-y ujsť; nemať niečo ani v p-e vôbec sa nestarať; smola sa mu lepí na p-y; od hlavy po p-y (byť nejaký) celý; nemá to → hlavy ani p-y; hrub. otrčiť p-y zomrieť; Achillova p. slabé miesto;

pätový, pätný príd.: p. kĺb;

pätka -y -tiek ž.

1. zdrob. k päta

2. pätica2: p. pažby, p. stĺpca;

pätkový príd. k 2: p-é ložisko, p. tlak;

pätička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1

2. hovor. expr. zahratie lopty pätou (vo futbale);

pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
päta ‑y piat ž.; pätový, pätný
Pata ‑y ž.; Paťan ‑a mn. ‑ia m.; Patianka ‑y ‑nok ž.; patiansky

PaťaPatrícia


päta päty piat ž. 1. ▶ zadná časť chodidla: p. a špička; ostroha, výrastok na päte; mať tvrdé, popraskané päty; našľapovať na päty; nové topánky mi derú päty; urobili sa jej otlaky na pätách; tŕň mu zadrel do päty; obliecť si šaty po päty s dĺžkou po zem; Mládenec si na oplátku bez rozšnurovania, pätou o pätu vyzul topánky a nechal ich padnúť na dlážku. [P. Vilikovský]; Dôstojníci zrazili päty a pozdravili po vojensky. [P. Krištúfek] zrazili podpätky, postavili sa do pozoru, ↗ i fraz.
2.časť ponožky, pančuchy al. obuvi, ktorá prilieha na túto časť nohy: vystužená p. na obuvi; lyže s voľnou pätou; anatomicky tvarovaná stielka topánky s gélovou pätou; na ponožke mám deravú pätu; pri chôdzi z kopca zaistite pätu viazania do stabilnej polohy
3. ▶ spodná, zadná al. končiaca sa časť niečoho, úpätie: p. komína, kríža, piliera; p. vodnej hrádze, pilóty, priehrady, zosuvu; Dve postavy sa chvíľu zvíjali vo vzduchu, potom zmizli medzi stromami pri päte útesu. [J. Červenák]; Muránska jaskyňa leží pri päte južnej steny Muráňa vo výške 1 559 m. [KSl 1964]žel. koľajnicová päta, päta koľajnice spodná časť koľajnice slúžiaca na pripevnenie koľajnicového pásu k podvalu a na rozloženie tlaku zaťaženia; mat. päta kolmice miesto, kde sa kolmica pretína s priamkou, ktorá je dotyčnicou ku geometrickému útvaru v danom bode; polygr. päta strany, stránky spodná časť strany, stránky mimo sadzobného obrazca, ktorá môže obsahovať stránkovú číslicu; inform. päta webovej stránky spodná časť webovej stránky, kde sa nachádza napr. názov stránky, linky, kontaktné údaje, informácie o licencii a autorských právach majiteľa stránky
fraz. je mu to ako tŕň v päte je mu to nepríjemné, prekáža mu to; Achillova päta a) ľahko zraniteľné miesto b) slabé miesto, slabina; byť/chodiť/ísť niekomu v pätách al. byť niekomu za pätami al. visieť niekomu na pätách byťblízko pri niekom, pri sledovaní, prenasledovaní niekoho a pod., doháňať niekoho; držať sa niekomu v pätách al. držať sa niekomu za pätami vytrvalo chodiť za niekým, prenasledovať niekoho; horí mu za pätami niečo ho súri; lepiť sa/prilepiť sa/vešať sa niekomu na päty a) ustavične niekoho sledovať, držať sa v blízkosti niekoho b) vnucovať sa, vnútiť sa niekomu do priazne; hrub. lízať niekomu päty správať sa k niekomu veľmi ponížene, úslužne, usilujúc sa takýmto správaním získať výhody, podlizovať sa; mať niekoho za pätami a) byť niekým sledovaný v tesnej blízkosti b) byť prenasledovaný niekým; nemá to ani hlavu/hlavy, ani pätu/päty je to zmätené, nedáva to zmysel; od hlavy po päty a) po celej dĺžke, celý: bola oblečená od hlavy po päty do čierneho b) v krajnej miere, celkom: toho chlapca preštudovaného od hlavy po päty; otočiť sa/zvrtnúť sa na päte a) rýchlo zmeniť smer b) odísť, definitívne s niekým, s niečím skoncovať, prestať sa niekým, niečím zaoberať (obyč. pod vplyvom veľkého citového napätia); hrub. otrčiť päty zomrieť; premeriavať si/premerať si niekoho od hlavy po päty/k pätám dôkladne al. opovržlivo si niekoho obzerať, skúmať, obzrieť, preskúmať; smola sa mu lepí na päty nedarí sa mu, nemá úspech; stavať sa na päty vzpierať sa, vzdorovať; stúpať/šliapať niekomu na päty a) prenasledovať a doháňať niekoho b) správať sa k niekomu prísne, prísne niekoho kontrolovať; hovor. to nemá ani v päte al. to mu ani do päty nevošlo ani nepomyslí na také niečo; ukázať niekomu päty utiecť, ujsť od niekoho; vytiahnuť/ťahať niečo [až odniekiaľ] z päty a) s námahou, nevedno odkiaľ si na niečo spomenúť, spomínať b) vymyslieť, vymýšľať si niečo, čo nezodpovedá skutočnosti; vytiahnuť/vystrčiť päty odniekiaľ vyjsť, odísť odniekiaľ; vytrhnúť si tŕň z päty zbaviť sa istej ťažkosti, oslobodiť sa od niečoho nepríjemného; zraziť päty [pred niekým] podriadiť sa, poslúchnuť bez protestu
parem. každý vie, kde ho päta [najviac] tlačí/omína každý dobre pozná svoje problémy, nedostatky; kto nemá v hlave, má/musí mať v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa musí vrátiť
zdrob.pätička; pätôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 1, 2: dieťatko vystrčilo spod perinky holú pätôčku


Pata Paty ž.

obec na západnom Slovensku v Galantskom okrese severovýchodne od Galanty;

Paťan -na pl. N -nia m.;

Patianka -ky -nok ž.;

patiansky -ka -ke príd.


pätička -ky -čiek ž. 1. zdrob. i expr.malá päta, zadná časť chodidla: poštekliť dieťa na pätičkách; dcérka chodí po špičkách, stojí na pätičkách; detské papučky pevne držia nožičku aj pätičku
2. zdrob. expr.päta, časť ponožky, pančuchy al. obuvi priliehajúca na túto časť nohy: zodraté pätičky pančúch; na pätičke dupačiek som si všimla malú dierku; sandáliky majú na pätičkách zodratú farbu
3. ▶ zdravotná pomôcka poskytujúca potrebnú ochranu päty a chodidla pri chôdzi, napr. tlmenie nárazov, ochranu pred otlakmi: samolepiaca p.; silikónová, kožená p.; vložiť a prilepiť pätičky do topánky
4. polygr. pätička strany, stránky ▶ spodná časť stránky mimo sadzobného obrazca, ktorá môže obsahovať stránkovú číslicu; inform. pätička webovej stránky spodná časť webovej stránky, kde sa nachádza napr. názov stránky, linky, kontaktné údaje, informácie o licencii a autorských právach majiteľa stránky, päta strany, stránky
5. hovor. expr. ▶ (vo futbale) zahratie lopty pätou: prihrávka pätičkou; hráč pohotovou, efektnou pätičkou skóroval; Oba [góly] padli po pätičkách hráčov, no z dvoch odlišných vzdialeností. [Šp 2006]
zdrob. pätôčkapäta


pätôčkapäta


Patrícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) menodom. Paťa Pate Patí; zdrob. Paťka -ky Patiek, Paťuška -ky -šiek

nevýhoda nepriaznivá okolnosť: má to svoje nevýhodyhandicap: nízka postava je jeho handicapslabinaslabá stránka: slabá stránka týchto prístrojov je hlučnosťAchillova päta

p. aj škoda, slabina


päta p. úpätie


úpätie najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: úpätie svahu, úpätie Tatierpäta: päta vrchu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

päta, -y, piat ž.

1. zadná časť chodidla: zraziť p-y obyč. opätky; zvrtnúť sa na p-e obyč. na opätku; šaty po p-y veľmi dlhé; pren. Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.)

expr. niekomu p-y lízať pochlebovať, podlizovať sa; hovor. prilepiť sa, lepiť sa niekomu na p-y neodbytne ísť, chodiť za niekým; expr. otrčiť p-y zomrieť; hovor. vytiahnuť p-y (z domu) vyjsť, odísť; ukázať p-y ujsť; hovor. od hlavy po p-y (do p-y) celý; hovor. premerať si niekoho od hlavy po p-y, od p-y do hlavy opovržlivo prezrieť; kniž. Achillova päta zraniteľné miesto, slabá stránka, slabina; hovor. to nemá ani hlavy (hlavu) ani p-y (p-u) je to bez zmyslu, nelogické; hovor. stúpa mu na p-y a) doháňa ho; b) prísne stíha jeho chyby, nedostatky; byť dakomu v p-ách, kráčať dakomu v p-ách, za p-ami sledovať ho; žart. Kto nemá v hlave, má v pätách (prísl.) o zábudlivom človeku; hovor. To mi ani do päty nevošlo (Kuk.) ani som na to nepomyslel.

2. hovor. časť obuvi al. pančuchy, ktorá sa nosí na päte: topánky, pančuchy sú zodraté na p-ách;

3. spodná al. zadná časť nejakého predmetu (napr. vrchu, stromu): p. stĺpa, p. lyží, p. hory, p. stromu, p. kríža; geom. p. kolmice miesto kde sa kolmica dotýka priamky, s ktorou zviera pravý uhol;

pätový i pätný príd.: p. kĺb;

pätka1, -y, -tiek ž. zdrob. k 1, 2 malá päta;

pätička, -y, -čiek i pätôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

päta podstatné meno, ženský rod

(jedna) päta; (bez) päty; (k) päte; (vidím) pätu; (o) päte; (s) pätou;

(tri) päty; (bez) piet, piat; (k) pätám; (vidím) päty; (o) pätách; (s) pätami;

Pata_1 Pata Pata_2 Pata
Pata
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Pata
G (bez) Paty
D (k) Pate
A (vidím) Patu
L (o) Pate
I (s) Patou

päta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) päta prišiel sem hore. " „Jeho Achillova päta ? " zaujímal sa Wolfgang. „Nemá.
G (bez) päty trénerovi Adamcovi vytiahnuť tŕň z päty . Preto pristal, že nastúpi.
D (k) päte Štefánika a každá škola položila k päte sochy kyticu kvetov. Ďalej
A (vidím) pätu ktoré vraj nemajú ani hlavu, ani pätu len na prvý pohľad. Protivníci
L (o) päte telocvične, ktorá je obci tŕňom v päte už celé roky. Jej dostavbu, aspoň
I (s) pätou podarí zdvihnúť nohu a dupnúť pätou na hornú, nahladko rozkovanú plôšku
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) päty jej blízkom okolí, a ich prsty, päty a celé chodidlá už vedia čítať
G (bez) piat lodičky sa nehýbu. Muž sa zhupne z piat na špičky, zvrtne a odkráča.
D (k) pätám si ma premeriaval od hlavy až k pätám , takže videl tmavomodrú vetrovku,
A (vidím) päty ďalej po chodbe. Len čo vytiahol päty z riaditeľne, hneď sa cítil lepšie,
L (o) pätách slamy. S mojimi záchrancami v pätách vybehol cez dvere von a keď som
I (s) pätami si biele pančušky s vystuženým pätami a prevesiac nohy z postele,

Paťo
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Paťo
G (bez) Paťa
D (k) Paťovi
A (vidím) Paťa
L (o) Paťovi
I (s) Paťom

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1749 Pata GA/TA nitr.
1773 Pattha, 1786 Pata, 1808 Pata, Patha, 18631907 Patta, 1913 Vágpatta, 1920– Pata

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PATA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko PÁTÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
MARTIN, okr. MARTIN – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

V obci PATA (okr. GALANTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: PRÁZNOVSKÁ 127×; PRÁZNOVSKÝ 108×; TÓTHOVÁ 96×; TÓTH 88×; HERCEGOVÁ 84×; VAŠKOVÁ 66×; HERCEG 63×; KOREC 63×; VAŠKO 56×; KORCOVÁ 55×; CICÁKOVÁ 44×; HUBINÁK 44×; HUBINÁKOVÁ 40×; CICÁK 39×; DURDIAK 37×; DURDIAKOVÁ 37×; PILOVÁ 34×; STANKOVÁ 24×; PILO 24×; TRUBAČOVÁ 24×; STANKO 22×; HERÁKOVÁ 19×; LEHOCKÝ 19×; SOBOŇOVÁ 19×; HERÁK 18×; TRUBAČ 18×; LUKÁČ 17×; LIPOVSKÝ 17×; LEHOCKÁ 17×; DRAHOVSKÁ 16×; LUKÁČOVÁ 16×; HAMBALEK 15×; SOBOŇ 15×; SÚKENNÍK 14×; VIRÁGOVÁ 14×; LIPOVSKÁ 14×; BENNÁROVÁ 13×; KUČEROVÁ 13×; ČAMBÁLIKOVÁ 12×; ANDRISOVÁ 12×; MARCINKECH 12×; KUČERA 12×; SLANINOVÁ 12×; HORVÁTH 11×; BÚRANOVÁ 11×; BÚRAN 11×; PAVELKOVÁ 11×; HORVÁTHOVÁ 11×; SÚKENÍKOVÁ 11×; MARCINKECHOVÁ 10×; PAVELKA 10×; PALDAN 10×; BENNÁR 10×; FARKAŠ 10×; ČURNIKOVÁ 9×; SÚKENNÍKOVÁ 9×; PALDANOVÁ 9×; SOKOLOVÁ 9×; ANDRIS 9×; SLANINA 9×; JANICOVÁ 9×; ŠČASNÁ 9×; BOROŠOVÁ 8×; POPELKOVÁ 8×; POPELKA 8×; DRAHOVSKÝ 8×; SOKOL 8×; ŠÍPKOVÁ 8×; SÚKENÍK 8×; TOMÁNKOVÁ 8×; MATUŠICOVÁ 8×; MATUŠICA 8×; JANICA 8×; BORKOVIČ 8×; HAMBALKOVÁ 7×; MACHOVÁ 7×; VALENTA 7×; VYVODÍKOVÁ 7×; HORŇÁKOVÁ 7×; TOMÁNEK 7×; BALÁŽ 7×; VIRÁG 7×; BARANTAL 7×; TOMANČÍK 7×; ČAMBÁLIK 7×; URBANOVÁ 7×; BARANTALOVÁ 7×; SÚKENNIK 7×; HANČÍNOVÁ 6×; CHUDÁČIK 6×; HAMBÁLEK 6×; BORKOVIČOVÁ 6×; HARABRÍN 6×; GACKOVÁ 6×; MARTINÁKOVÁ 6×; ŠVIHORÍKOVÁ 6×; ŠČASNÝ 6×; PUCALOVÁ 6×; TOTHOVÁ 6×; FARKAŠOVÁ 6×; ONDRUŠKOVÁ 6×; CESNAKOVÁ 6×; JURICOVÁ 6×; ŠČÍPOVÁ 6×; TÖRÖKOVÁ 6×; KIŠOVÁ 6×; TOMANČÍKOVÁ 6×; VAVRUŠKA 5×; KUKLA 5×; KRÁLOVIČOVÁ 5×; VRTÍKOVÁ 5×; HAMBÁLKOVÁ 5×; PAŠTÉKOVÁ 5×; ONDRUŠEK 5×; ŠÍPKA 5×; TOTH 5×; ŠMÁTRALOVÁ 5×; BUBÁKOVÁ 5×; MIKULA 5×; JAŠKA 5×; ŠČÍPA 5×; MARTINKA 5×; HUTEROVÁ 5×; BILČÍKOVÁ 5×; HANČÍN 5×; VRTÍK 5×; ŠMÁTRALA 5×; BENKOVÁ 5×, ...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor