potkan -a m. hlodavec žijúci z odpadkov pri ľudských príbytkoch, v kanáloch ap., zool. Rattus
● expr. p-y opúšťajú loď zbabelci pri nebezpečenstve utekajú;
potkaní príd.
potkan -a m. ‹t› zool. väčší hlodavec z čeľade myšovitých, príbuzný kryse;
potkan, -a, mn. č. -y m. hlodavý cicavec žijúci z odpadkov v blízkosti ľudských príbytkov, v kanáloch ap.; zool. p. čierny (Rattus rattus); hovor. expr. smrdí ako (zdochnutý) p.; Zadusím ho ako potkana. (Heč.);
pren. pejor. nadávka odpornému, bezcharakternému človekovi: Podpálim ten tvoj brloh. Dajsamibože, taký kút! Holuby na teba trúsia, ty potkan! (Žáry);
pren. pejor. o zvierati, najčastejšie o koňovi (obyč. chudom, slabom ap.): Neviem, načo by mi boli také potkany, keď budem mať v budúcnosti paripy divé!? (Tim.)
● p-y opúšťajú (topiacu sa, tonúcu) loď zbabelci, vypočítavci utekajú prví z nebezpečného postavenia, opúšťajú druhov v nebezpečenstve;
potkaní, -ia, -ie príd.: p-ie mláďa;
potkaník, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr.; pren. pejor. (mn. č. -ci) o mladom, neskúsenom chlapcovi: Bol by si dobrým učňom, potkaník, ale rôčky ti ešte nevychádzajú. (Žáry)
(jeden) potkan; (bez) potkana; (k) potkanovi; (vidím) potkana; (hej) potkan!; (o) potkanovi; (s) potkanom;
(traja) potkani; (bez) potkanov; (k) potkanom; (vidím) potkanov; (hej) potkani!; (o) potkanoch; (s) potkanmi;
(štyri) potkany; (bez) potkanov; (k) potkanom; (vidím) potkany; (hej) potkany!; (o) potkanoch; (s) potkanmi;