pleť -i ž. povrch kože ľudského tela, pokožka (najmä na tvári): plemeno čiernej p-i; jemná, pekná, pestovaná p.;
pleťový príd.: p-á voda na ošetrovanie pleti
pleť -ti ž. ▶ pokožka (najmä na tvári); vrchná vrstva ľudskej kože: citlivá, jemná, čistá, pekná, pestovaná, zdravá p.; mladá, zrelá p.; mastná, suchá p.; rôzne typy pleti; prirodzené starnutie pleti; mať problematickú, aknóznu p.; hydratácia, regenerácia, ošetrenie pleti; jej čierne vlasy ostro kontrastovali s bledou pleťou tváre; chorý mal sivastú, žltkastú, nezdravú p.; ľudia s bielou, čiernou, tmavou pleťou; niektorí sa odlišujú žltohnedou až tmavohnedou farbou pleti ↗ i lexikalizované spojenie; Jeden námorník mal mimoriadne svetlú pleť a ostrovania si ho začudovane obzerali, chytali ho za ruky aj za plecia a čudovali sa jeho farbe. [V. Krupa]; Jej krásna pleť, ktorú Uršuľa kedysi tak obdivovala, bola povädnutá, biela. [R. Sloboda] □ farba pleti antropologický znak podmienený dedične a geograficky, farba pokožky: byť inej farby pleti (používa sa z pozície dedične a geograficky homogénnej populácie); byť tmavšej farby pleti (používa sa z pozície europoidnej populácie)
pleť p. pokožka
pokožka vrchná vrstva kože • biol. epiderma: tmavá, bledá pokožka • pleť (pokožka na tvári): citlivá pleť
pleť1, -ti ž. povrch kože, najmä na tvári, pokožka na tele: biela, tmavá, čistá, jemná p.; ošetrovať, pestovať si p.;
pleťový príd.: p. krém, p-á voda na ošetrovanie pleti
pleť2, -ti ž. bás. zried. pletenec, vrkoč: p. vlasu zlatožltého (Sládk.)
(jedna) pleť; (bez) pleti; (k) pleti; (vidím) pleť; (hej) pleť!; (o) pleti; (s) pleťou;
(dve) pleti; (bez) pletí; (k) pletiam; (vidím) pleti; (hej) pleti!; (o) pletiach; (s) pleťami;