roháč -a mn. N a A -e m.
1. rohaté zviera, napr. jeleň
2. chrobák s parožkovitými hornými čeľusťami, zool. Lucanus;
roháčik -a m.
1. zdrob. k 1, 2
2. hádankársky útvar
roháčik G a A -ka pl. N a A -ky m. zdrob. (malý roháč)
roháčik -ka pl. N -ky m. (krížovka)
roháč1, -a, mn. č. -e m.
1. expr. tvor, zviera s rohami, rohaté zviera, najmä jeleň al. srnec: Na voľaktorej lúčke zabrechal hlasno roháč. (Švant.) Im podarilo sa zraziť poriadneho roháča. (Ráz.) Zastrelili sme dva diviaky, jedného roháča. (Tim.); rožky z roháča (Urb.); Dvoma prejmami sú oddelené od seba tri páry roháčov (Kuk.) volov. Vopchá (capko) do misky celú hlavu, — Ty roháč škaredý! Hanbí sa, nič si mi nenechal. (Ráz.-Mart.)
2. ľud. druh vodného vtáka, potápka;
3. zool. všežravý chrobák s parožkovitými hornými čeľusťami: r. obyčajný (Lucanus cervus);
roháčik, -a/-čka m.
1. zdrob. malý roháč;
2. hádankársky útvar majúci tvar rovnoramenného trojuholníka, rozdelený na štvorčeky, do ktorých sa vpisujú tie isté slová vodorovne i zvisle