strážnik m kto niekoho al. niečo stráži, strážca: kdiž se zbudili strážnjci, počali na trubkách trúbiti (KB 1757); circuitor: stražnjk mesta (KS 1763); nočny strássniczy napadnúcze na mrtwé tyelo, to do obeczny schránye odniesly (PeP 1770); zaspali tuze všecci, aňi strážňíkuv ňevijmúc (BR 1785)
L. circumpedes: drabánti, žiwotnj strážnjcý (WU 1750) ozbrojení členovia osobnej stráže šľachty; strážnický príd: speculatorius: strážnjcky; specularis: strážnjcky (KS 1763)