šuhaj -a m. mládenec (význ. 1, 2), mladík, junák: veselý, súci, švárny, smelý š.;
šuhajský príd.;
šuhajsky prísl.;
šuhajček, šuhajko -a, šuhajíček, šuhajíčko -čka mn. -ovia, šuhajík -a mn. -ci m. zdrob. expr.
šuhaj -ja pl. N -ji m.
chlapec 1. nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: je to slušný chlapec • chlapčisko (väčší chlapec): pätnásťročné chlapčisko • šuhaj: veselý šuhaj • expr. šuhajec • poet. šuhajina (J. Kráľ) • expr.: lagan • šarvanec: smelý šarvanec • poet. šarvan (Hviezdoslav) • expr. chlapča (malý chlapec): prešibané chlapča • expr. chlápä (obyč. malý chlapec): šesťročné chlápä • expr. chasník (odrastený chlapec) • expr. fafrnok (malý chlapec) • hovor. expr. chalan (obyč. starší chlapec): chovať dvoch chalanov • hovor. expr. corgoň (odrastený chlapec) • syn (potomok mužského pohlavia): prvorodený syn • expr. synak (často v oslovení) • obyč. pejor. výrastok (dospievajúci chlapec): bezočiví výrastkovia • obyč. pejor. fagan (obyč. nezbedný chlapec) • obyč. pejor. frkan • zastar. podrastok (Vajanský) • nár. kamas (J. Horák)
2. p. mládenec 3. p. milý 5 4. p. chlap 1
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
šuhaj, šuhajec, šuhajina p. chlapec 1, mládenec
šuhaj, -a, expr. i šuhajec, -jca m. mladý slobodný muž, obyč. pekne urastený, mladík, mládenec, junák: súci, hodný, krásny, švárny, urastený, driečny š., veselý, smelý, odvážny š.; š. ani jedľa;
šuhajský príd.: š. krok, š-á zábava;
šuhajsky prísl.: š. hajduchujú (Sládk.);
šuhajček, -a, šuhajko, -a, mn. č. -ovia i šuhajíček, šuhajíčko, -čka, mn. č. -ovia i šuhajík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr.
šuhaj, šuhajec m mladý urastený muž, mládenec: husarki sproste na ssuhagczou, na chlapczou (RADVAŇ 1702); (klobúk) na ssuhayczow negmenssich, d 25 (KRUPINA 1721); chodiwal si, ssuhaj, we dne, w noci do nas (AD 1770); mače diwča konope, bilene rubáčy, ssuhaj sa geg zakrada, ze ma čirne očy (KC 1791); novoveske poľo, len same hodničky, zohabil me šuhaj pre lidske jazyky (AD 18. st); -ov príd privl: šuhajowa laska, ona mne sklamala (AD 18. st); -ček [-ek, -ok], šuhajíček, šuhajko dem: ssuhajičku, holube, tužila jsem po tebe; Humilkov Macej z Oravy, ssuhajček hybky, zvrtavy; sskoda ta, ssuhajko, ze za vodu byvass (AD 1730); ( 1764); ( 1786); povim tj ga, mog suhajcek, ne zatagim, anj tja ga, me srdecko neossalim; nezen sa šuhajko, netreba ty zeny (KC 1791); ma divča kalamar a ssuhagčok pero, yssel gsem zapisat, ale mi neskoro (ZL 18. st); -stvo s obdobie mládenectva: za ssuhagstwa sweho geden rok a za mladenstwa try roky sluziwsse w Kubinye (VELIČNÁ 1732)