svit, -u m.
1. svetlo, jas, žiara: s. slnka, mesiaca; s. luny, s. hviezd; s. lampy, lampáša; mesačný s., raňajší s.; šerý s. (Urb.); striebristý s. (mesiaca); Celá poľana bola obliata krvavým svitom (Hruš.) červeným svetlom plameňov; svit plameňa (Vaj.); Jej tvár je osvietená červenkastým svitom. (Chrob.)
2. expr. záblesk, lesk, plamienok v očiach: V očiach má svit nepriateľstva. (Min.) V očiach sa [jej] zažal nežný svit. (Kuk.) Donč sa opanoval, vidiac zlý svit v Čákových očiach (Jégé) zlosť. [Mal] v očiach svit šialenca. (Hruš.)
3. svetlo pred východom slnka, včasné ráno, svitanie, úsvit, brieždenie: na svite, za svitu (vstávať, budiť niekoho) pred východom slnka, zavčas rána, nad ránom; od svitu do mrku (do mraku, do noci) od rána do večera, celý deň; Napadlo mnoho snehu a chudák skoro do svitu trápil sa pri ňom. (Kuk.) Sedávali spolu od večera až do svitu. (Podj.); svit zajtrajšieho dňa (Škult); Ráno ešte pred svitom šiel s kosou. (Taj.)