záhon, -a m.
1. časť obrobeného pozemku, záhrady al. role, obsiata jedným druhom rastlín, hriadka: z. mrkvy, maku, jahôd, slnečníc, cibule, uhoriek; vysiať semeno do z-ov; z. kvetov, ruží, astier, klincov;
2. časť poľa určitým spôsobom vydelená, vymedzená (obsiatím, určením na pastvu ap.): Na susednom záhone hrabala stryná Dora. (Kuk.); vypásať z-y; z. pod ľan, pod švábku (Kuk.); z. obilia, žita, raže, ovca, pšenice; z. kukurice, zemiakov pren. Zveľadiť treba skúpy záhon otcov (Pláv.) dedičstvo;
záhonový príd.;
záhonček, -a i záhonok, -nka m. zdrob.