zvonár -a m.
1. kto vyrába zvony
2. kto má na starosti zvonenie (na kostolných zvonoch);
zvonárka -y -rok ž.;
zvonársky príd.: z. majster;
zvonárstvo -a s. zvonárske remeslo;
zvonárik -a mn. -ovia m. zdrob.
zvonár výrobca zvonov • zvonolejár
zvonár, -a m.
1. zamestnanec obce al. cirkvi, ktorý má na starosti zvonenie: obecný z.; cirkevný z. (Vans.); kostolník-zvonár (Taj.); Zvonár beží na zvonicu. (Kuk.) Šiel pomáhať zvonárovi zvoniť. (Zgur.) Poza plot z fary kráčal na vežu zvonár. (Gab.)
2. výrobca zvonov;
zvonárik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr. (Hor.);
zvonárka, -y, -rok ž.;
zvonárska príd.: z. majster, z. pomocník; z-a dielňa;
zvonárstvo, -a str. zamestnanie zvonára
(jeden) zvonár; (bez) zvonára; (k) zvonárovi; (vidím) zvonára; (hej) zvonár!; (o) zvonárovi; (so) zvonárom;
(štyria) zvonári; (bez) zvonárov; (k) zvonárom; (vidím) zvonárov; (hej) zvonári!; (o) zvonároch; (so) zvonármi;