zubáč, zubák, zubáľ p. zub
zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zuby • stolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský) • zubák (Laskomerský) • expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),
zubák1, -a, obyč. v mn. č. zubáky, -ov m. expr. zub, zuby: Vycierala tie svoje štrbavé zubáky. (Lask.) Čo škrípeš tými zubákmi? (Fr. Kráľ) To by ti boli pod zubáky naše ovce! (Ráz.)
zubák2, -a m. stol. druh hoblíka s vrúbkovaným želiezkom
zubák m ryba zool zubáč obyčajný Luciopera luciopera: synodon, synodontes, synagris: zubák (KS 1763); dentex: zubák (GU 1794)