advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
pren. hovor. obhajca vôbec
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
advokátka -y -tok ž.;
advokátsky príd.: a-a poradňa;
advokátstvo -a s. povolanie advokáta
advokátsky -ka -ke príd.
advokátsky prísl.
advokátsky1 -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s advokátom, s advokáciou: advokátska kancelária, poradňa; a. spis; advokátske povolanie; advokátska prax; a. koncipient právnik vykonávajúci prax v advokátskej kancelárii (podľa pokynov advokáta); advokátska komora stavovská organizácia advokátov a advokátskych koncipientov; vykonať advokátske skúšky; ponúkať advokátske služby
advokátsky2 prísl. ▶ typicky pre advokáta: správať sa a.; vec riešil a.; Dobre, gazda, dobre, ale ja budem na jeseň fiškál, tak to musím robiť po advokátsky. [J. C. Hronský]
advokátsky1 príd.
1. k advokát: a-a prax; a-e povolanie; a-a poradňa; a-a komora združenie advokátov vykonávajúcich advokáciu ako slobodné povolanie (Slovenská advokátska komora)
2. hovor. obyč. pejor. príznačný pre advokátov: a-e kľučky, vykrúcačky;
advokátsky2 prísl.
advokát, -a m. právny zástupca, obhajca: hovor. ísť k a-ovi, vziať si a-a, dať vec a-ovi odovzdať spornú vec právnemu zástupcovi; práv. ustanoviť niekomu a-a;
pren. obhajca vôbec
● hovor. robiť niekomu a-a zastávať ho;
advokátka, -y, -tiek ž.;
advokátsky príd.: a-a kancelária, poradňa;
advokátstvo, -a str. advokátske povolanie