agresivita -ty ž.
agresivita -ty ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ sklon uplatňovať silu prejavujúci sa bezohľadným útočným správaním; syn. agresívnosť, útočnosť, výbojnosť: narastajúca a. detí; mať sklon k agresivite; prejavovať, potláčať agresivitu; pribúda agresivity na cestách; Cvičil ho v hádzaní nožom a nabádal k väčšej agresivite. [R. Sloboda]; Jar sa derie s agresivitou neodbytného života aj do umelo odprírodneného prostredia. [NP 1989]; lek., psych. skrytá, skrývaná a.; sexuálna a. 2. zool. ▶ útočné správanie živočíchov voči živočíchom toho istého al. iného druhu (pri hniezdení, obstarávaní potravy, vyhľadávaní partnera): vnútrodruhová a.; medzidruhová a. 3. odb. ▶ schopnosť určitých látok pôsobiť deštrukčne, spôsobovať rozrušenie prostredia al. iných látok: alergická a. peľu; a. huby; chem. a. roztoku; lek. a. tumoru 4. šport. ▶ útočný spôsob hry: zdravá a. hráčov; prehnaná a. v osobných súbojoch; zdokonaľovať agresivitu v tréningovom procese
agresivita -y ž. ‹l›
1. tendencia útočne, nepriateľsky sa správať voči druhej osobe, kolektívu, inštitúcii (štátu), agresívnosť, útočnosť, výbojnosť
2. zool. tendencia živočíchov napádať iné jedince pri hniezdení, zaobstarávaní potravy, voľbe partnera a pod.
3. odb. vlastnosť určitých látok (napr. vody, niektorých kyselín a i.) a určitého prostredia spočívajúca v rozrušovaní materiálu stavieb, v spôsobovaní korózie a pod.
agresívny príd. útočiaci, napádajúci, dobyvačný, používajúci metódy agresie: a. štát, a-a politika, vojna;
agresívne prísl.;
agresívnosť, -ti i agresivita, -y ž. útočnosť, výbojnosť