Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akoby

I. spoj. podraď. vyj. prirovnávací vzťah: domy boli a. vymreté; zmizol, a. sa bol prepadol

II. čast.

1. a. nie v odpovedi vyj. uistenie: platí? a. nie

2. a. aj, a. aj nie ako dodatok zdôrazňuje zápornú al. kladnú odpoveď: nemýlil sa, veď a. aj; stal sa známy, veď a. aj nie


ako

I. zám. opyt. príslov.

1. expr. i akože vyj. otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu: ako(že) sa máte? na a. dlho príde?

2.citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách): a. je tu krásne! Ľúbiš ma? – a a.! veľmi; a., ty si zase tu?

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – tak, tak – a., taký – a.): a. prišiel, tak odišiel; tak to vyšlo, a. si plánoval; nie som taký slabý, a. si myslíš

4. a. kto, a. ktorý, a. kde, a. kedy (v odpovedi) vyj. neurčitosť; podľa okolností: aká bola úroda? – a. kde nie všade rovnaká

5. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: jesto ho a. nahradiť; má a. prísť

a. (áno) – a. nievýznam blízky výrazu nevedno ako: a. sa stalo, a. nie, ocitol sa v núdzi

II. spoj.

A. podraď. uvádza vetu (výraz)

1. porovnávaciu (-cí); ani: biely a. sneh, chlap a. hora, brat je starší, a. som ja

2. predmetovú: cítil, a. slabne; premýšľal, a. napraviť chybu

3. časovú; keď: odvtedy a. má deti, má málo času; a. tak kráčal, zbadal horáreň; prv a., skôr a. sa rozhodneš, napíš

4. prípustkovú (obyč. vo výraze čo a.): čo a. sa namáhal, nestihol to

5. doplnkovú a doplnok: počul ho, a. sa smeje; pôsobil a. dirigent

6. prívlastkovú a prívlastok: námety, a. znížiť kriminalitu; pravda a. zhoda poznania a bytia

7. uvádza príklad al. výpočet: slová a. delta, elektrón sú gréckeho pôvodu; ovocie a. slivky, hrušky, jablká...

8. uvádza vysvetlenie: a. je známe, a. vidieť, jazyk sa vyvíja; hovor. počas stretnutia, a. toho maturitného, ...

9. ako že, pís. i akože vyj. dôrazné uistenie: vyhráme, a. že tu stojím

10. vyj. stotožňovanie, zľahčovanie ap. (medzi rovnakým výrazom): nie sú peniaze a. peniaze; jeden a. druhý

B. priraď. vyj.

1. a. aj, a. i, a. ani zdôraznený zlučovací vzťah: otec, a. aj jeho deti; nešiel do práce, a. ani k lekárovi

2. nie tak – a. vyj. stupňovací vzťah: nie tak jeho nadanie, a. skôr pracovitosť

III. čast. hovor., expr. i akože uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch ap.: ty si ho a., akože vyhodil?


akokoľvek zám. neurč. príslov.

1. hocijako: takú prácu nemožno urobiť a.

2. má význ. spoj. hoci: a. sa usiloval, nedarilo sa mu


akomak prísl. hovor. trocha, máličko, nepatrne: zdriemol si a.; odchýlila a. dvere


akomodácia -ie ž. odb. prispôsobenie (sa), prispôsobovanie (sa): a. organizmu;

akomodačný príd.: a-á schopnosť oka


akonáhle, správ. len čo, sotva, hneď ako


ako-tak zám. neurč. príslov. nejako, zhruba, zväčša, tak-tak: večer sme robotu a. skončili

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ako, akože zám., spoj. i čast.
akoby spoj. i čast.
akokoľvek zám.
akomak prísl.
akomodácia ‑ie ž.; akomodačný
akomodovať ‑uje ‑ujú dok. i nedok.; akomodovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ako1 zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na spôsob: ako sa mu darí?; ako sa vám páčilo v divadle?
2. ▶ v zvolacích vetách má expresívne zafarbenie: ako je tu ticho!; ako málo potrebuje človek k šťastiu!; chceš tu zostať cez prázdniny? - ako veľmi!
3. obyč. v dvojčlenných výrazoch ako - tak; tak - ako; taký - ako ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú: ako sa rozhodol, tak spravil; nebolo to také jednoduché, ako si to myslel
4. v spojeniach ako kde, ako kedy, ako kto, ako ktorý ▶ v odpovedi vyjadruje rozmanitosť, neurčitosť podľa okolností: sú podmienky vyhovujúce? - ako kde; máš rád sladké? - ako kedy; všetci prišli načas? - ako kto; všetky médiá informovali nepravdivo? - ako ktoré
5. v spojení so slovesom byť al. mať a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ vyjadruje možnosť al. nemožnosť vykonať daný dej: je ho ako zastúpiť; nemajú ako prísť, autobus zrušili
6. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ako - tak ▶ vyjadruje intenzitu deja (spolu s opakovaním slovesa): ako šibrinkuje, tak šibrinkuje tým nožom; ako pchá, tak pchá do seba tie halušky
fraz. ako áno - ako nie nevie sa, akým spôsobom; nevedno ako

ako2 spoj. podraďovacia 1. ▶ vyjadruje prirovnávanie vlastnosti, činnosti, stavu niekoho al. niečoho k niekomu al. k niečomu: internet ako ideálne riešenie; spotený ako myš; je rovnako tvrdohlavá ako on
2. v spojení s 2. st. prídavného mena al. príslovky ▶ vyjadruje porovnávanie stupňa al. miery vlastnosti dvoch či viacerých osôb, vecí: dcéra je staršia ako syn; v kine je zaujímavejšie ako doma pri televízore; je chladnejšie ako po iné roky; menej ako minulý rok
3. ▶ uvádza predmetovú vetu: počul, ako na ňu kričia; spomenul si, ako to bolo
4. ▶ uvádza doplnok al. doplnkovú vetu: pracoval ako programátor; prihlásili sa ako svedkovia; videl ho, ako vychádza z domu
5. ▶ uvádza prívlastok al. prívlastkovú vetu: maľovanie ako terapia; návrh ako zefektívniť prácu; Ak poznáte spôsob, ako video nahrávať, uvítam vaše rady. [InZ 2001]
6. ▶ uvádza časovú vetu; syn. keď: ako sa blížil večer, začalo sa mu driemať; ako vošiel do izby, všetci zmĺkli; ako sa tak zhovárali, niekto ich oslovil
7. v spojení čo ako ▶ uvádza prípustkovú vetu; syn. hoci, akokoľvek: čo ako sa snažil, prišiel neskoro; čo ako sa pretvarovala, všetci zbadali, že plače
8. ▶ uvádza vsuvku: nuž, ako vidieť, výsledok sa nezmení; a Hromnice, ako je známe, sú 2. februára; ako všetci viete, Grónsko je najväčší ostrov na svete; ako sme sa dozvedeli, tropické horúčavy budú pokračovať aj budúci týždeň
9. i v spojení ako napríklad, ako napr. ▶ uvádza výpočet vecí, javov rovnakého druhu: má rád kolektívne športy, ako basketbal, volejbal, hádzaná; potraviny bohaté na C vitamín, ako napr. citrusové plody, čierne ríbezle, kivi, paprika; Ľudstvo je presvedčené o tom, že kométy predpovedajú zvláštne udalosti, ako napríklad epidémie, vojny, suchá, zemetrasenia. [Sme 1997]
10. súčasť frazeologizovanej konštrukciemedzi rovnakými al. rovnorodými pomenovaniami vyjadruje rovnakosť, zľahčovanie odlišností: peniaze ako peniaze; dovolenka ako dovolenka; jeden ako druhý; Veď je to jedno. Ďuro ako Ďuro. [V. Šikula]
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie nie je - ako ▶ vyjadruje netotožnosť objektov rovnakého druhu: nie je chlieb ako chlieb; nie je kamarát ako kamarát; Nie je filozofia ako filozofia. [Slo 2002]

ako3 spoj. priraďovacia 1. v spojeniach ako aj, ako i, ako ani i ako súčasť dvojčlennej spojky tak - ako aj ▶ vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah: treba to pripevniť zhora, ako aj zdola; prišli rodičia, ako i najbližší príbuzní; nezastavil sa tu včera, ako ani v ostatné dni; tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore; tak domáci, ako aj zahraniční účastníci
2. ako súčasť dvojčlennej spojky nie tak - ako ▶ vyjadruje stupňovací vzťah: Chlapci potešili nie tak výsledkami, ako výkonmi. [VNK 2002]; Rozhodnutie vyvolalo nie tak beznádej, ako pasivitu. [Sme 2004]

ako4 čast. hovor. 1. ▶ uvádza doplňujúce vysvetlenie, vsuvku; syn. teda, totiž: Žofia, ako moja dcéra, študuje medzinárodné vzťahy
2. výplnkové slovo ▶ vyjadruje neistotu, pochybnosť o platnosti reprodukovanej informácie; syn. akože: on mu to ako chce povedať


čerthovieako, pís. i čerthovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieako, bohvieako: č. sa mu to podarilo; č. sa dala na také cesty; č. ako sa tam dostali


čertvieako, pís. i čertvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); syn. čerthovieako, ktovieako, bohvieako: č. to myslel; č. sa to všetko skončí; č. sa mu už mám prihovoriť; Čertvieako, ale nakoniec vždy všetko vyjde. [A. Hykisch]


ktohovieako, pís. i ktohovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: štverali sme sa k. vysoko, ale výhľad za to nestál; Jedol s chuťou, sťaby ktohovie ako dlho nemal zhola nič na jazyku. [A. Habovštiak]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: k. sa mu nedarí; k. dobre som nespala; k. vážne sa netvárila


ktovieako, pís. i ktovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: k. sa to vyvinie; k. dlho sa tam ide; nejako, k. podliezla plot a ušla; stráži si svoj k. nahanobený majetok [Sme 1994]; Ona ma už nepoznáva, akoby som sa ktovieako zmenil. [LT 2001]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: nemal sa tam k.; k. sa o to nezaujímal; niežeby sa v tom k. vyznal; myslí si, že je k. vtipný; sú presvedčení, že nám k. pomohli; nie je k. zábavný, zhovorčivý; netváril sa k. optimisticky; nevyzeral k. zdravo; nemali k sebe k. blízko


neviemako, pís. i neviem ako zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitú mieru, rozmer; syn. ktovieako: zjedli sme koláč neviem ako rýchlo; vráti sa n. neskoro; Sme spolu už neviem ako dlho. [S. Marec]
2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu, kvalitu (často so záporným hodnotením), akokoľvek; syn. ktovieako: aj keby sa neviem ako snažil, už mu neverím; Nebol by to priznal, ani keby bola pozrela na neho neviemako prísne. [A. Baláž]; A muži - aj keď neviemako vzdelaní - jej vtedy prichodili ako ožrani. [J. Johanides]
3. v záporných vetách ▶ označuje plnú al. veľkú mieru stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. ktovieako: nevyznal sa v hudbe neviem ako dobre; Vari si nemyslíš, že neviemako zarábam. [J. Špaček]; Netrhá mi neviemako srdce, no v jej prítomnosti sa cítim dobre. [Š. Žáry]; Chodec bez topánok sa nemôže neviemako sústrediť na okolitý svet. [S. Rakús]


pánbohvieako, pís. i pánbohvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením), nevedno ako; syn. bohvieako, ktovieako, ktohovieako: dostal sa sem p.; vyrastie p. ako vysoko; čakali p. ako dlho
2. obyč. v záporových vetách ▶ vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastností, nijako mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako, ktovieako: nezachoval sa k nám p.


paromvieako, pís. i paromvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. zastaráv. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením), nevedno ako, ktovieako; syn. čertvieako: p. sa dostal k peniazom; p. to jedlo pripravili

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akoazma -y ž. ‹g› lek. sluchový prelud prejavujúci sa ako praskanie, bzučanie, zvonenie a pod.


akoláda -y ž. ‹f› hud. svorka, spona spájajúca dve al. viacero osnov


akológ -a m. (akologička -y ž.) odborník v akológii


akológia -ie ž. ‹g› farm., lek. náuka o liečebných prostriedkoch;

akologický príd.


akolyta -u, akolyt -a m. ‹g› cirk. (v katolíckej cirkvi do r. 1972) osoba majúca posledné nižšie svätenie, prisluhujúca pri bohoslužbách;

akolytský príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviťpoet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvárikniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postupani kebyani čo byako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženilinár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka)nár. žebože

2. p. ako 2


ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2


ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a aniako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonovalba aniba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek)ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2


áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • iaj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninujednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantneako ajako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úloháchplus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri

2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1


neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neočakávaný


poručeno vyjadruje rezignáciu, odovzdanosť • poručenobohuporučenopánubohu, pís. i poručeno Bohu, poručeno Pánu Bohu: poručeno, poručenobohu, tak už pôjdeme; nuž, poručenopánubohu, vydala sa za nehofraz. nech je, ako chce: nech je, ako chce, začneme kopaťfraz. nech sa robí, čo (sa) chce


zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akoby spoj.

1. vyjadruje prirovnávanie predmetu al. javu obyč. k nejakej vlastnosti al. k nejakému deju (= sťaby): Dedinou nevídať človeka, domky sú akoby vymreté. (Vans.) Tiché, akoby zadumané oči hľadeli na tuhú zeleň lúk. (Vaj.) Už sa od dediny akoby rozsvietilo. (Min.) Vietor akoby náročky hnal ta dym. (Kuk.)

akoby nič ako keby nešlo o nič vážneho: tvári sa akoby nič;

2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú (= ako keby); často v dvojici tak ... akoby: Akoby ho tie popruhy pálili, tak chytro ich odopäl. (Mor.) Cítil som v srdci, ktoré mocne bilo, akoby chcelo vyletieť mi z pŕs ... (Štítn.)


akokoľvek

1. zám. prísl. neurč. s významom ľubovoľnosti (= hocijako); a) akýmkoľvek spôsobom: No akokoľvek hútal, vždy dospel k rovnakému uzáveru. (Skal.) Podhoď ho akokoľvek a skočí vždy na rovné nohy. (Kuk.); b) nezáleží na tom, ako: Nech je zle, nech je akokoľvek, domov sa len každý ťahá. (Tat.)

2. spoj. uvádza vety prípustkové (= hoci, čo aj, čo ako): Mara, akokoľvek dusila v sebe hnev, v duchu uznala, že Julka si zaslúži chválu a odmenu. (Skal.) Dievča, akokoľvek sa teší, hlasom sa rozplače. (Heč.); často dvojčlenná akokoľvek ... jednako, akokoľvek ... predsa: Akokoľvek by si sa vypínal, jednako zostaneš iskierkou, ktorá zhasne. (Ondr.) Akokoľvek mocne a tuho schvátila (mláťačka) dva mladé a zdravé stodolištské životy, predsa sa len pokryla — hrdzou! (Heč.)


akoláda, -y, -lád ž. hud. svorka spájajúca viac notových osnov, spona


akomáčiček prísl. expr. zried. trošičku, máličko: „Poriadnym človekom!“ doplní Milica akomáčiček ironicky. (Tim.)


ako-tak p. ako1


ako1 zám. prísl.

1. uvádza priamu al. nepriamu otázku, ktorou sa pýtame na spôsob al. mieru: Ako sa máte? Ako sa to stalo? Ako ďaleko je odtiaľto na námestie? Ako si to vlastne predstavuješ? Pýtam sa ťa, ako si sem prišiel.

2. uvádza zvolacie vety: Ako je tu krásne!

3. má povahu citovej častice al. citoslovca a vyjadruje prekvapenie, rozhorčenie: Vari mám podpáliť garbiareň a dostať sa ešte do basy, či ako? (Krno) Ako, ty si zas tu?

ako by nie vyjadruje dôrazné prisviedčanie, pravdaže, samozrejme: Či by si takto vedel streliť? — Ako by nie! (Ondr.); veď i ako by, ako by aj dodatočne zdôrazňuje zápornú výpoveď, ako by aj nie kladnú výpoveď: Prezerali knihu, ale málo vyrozumeli z nej. Veď i ako by! Ani litery nieako litery. (Kuk.) Aspoň od nikoho nepočuješ slova: Mať, otec ... zbohom. Ako by aj! Veď ideme o sto a sto vierst bližšie. (Taj.) Ešte sa mu chce robiť, ako by aj nie, veďpre koho. (Jes-á)

4. ako-tak blíži sa významu prísloviek akosi, nejako; zhruba, zväčša: Koľko ich umrelo, to si ešte akotak zapamätal. (Krno) Aparát bol teda ako-tak hotový. Mohol fungovať. (Jes.)

5. v spojení ako (áno), ako nie blíži sa významu neurčitých výrazov akosi, nejako, nevedno ako: Ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, opozdil sa s robotou. (Kuk.)

6. vo výrazoch čo ako, hoci ako má povahu neurč. zám. prísl. s významom pripúšťacím (= akokoľvek): Ale hájnik, čo sa ako silil, predsa mu to uznať nemohol. (Taj.) A že sa panej nesmiem dať, keď mám pravdu, čo by sa ako zlostila. (Janč.) Hoci ako sa snažila ukryť bohaté červenkasté vlasy, nijako sa jej to nedarilo. (Zgur.)

ako2 spoj.

1. porovnávacia (v jednoduchej vete bez čiarky) a) s 1. st. príd., s podst. al. so slovesom, ak sa prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niečoho al. niekoho k niečomu al. k niekomu podľa niektorej spoločnej črty (často na vyjadrenie vysokého stupňa nejakej vlastnosti osoby al. veci): biely ako sneh, pekný ako kvet, tvrdý ako skala, zdravý ako buk, hladný ako vlk; chlap ako buk, chlap ako treba, spal ako poleno; báli sa ho ako čerta; má peňazí ako pliev; chodí ako bez hlavy, ostal ako obarený; b) s 2. st. príd. al. prísl., ak sa porovnáva stupeň tej istej vlastnosti al. miery najmenej u dvoch osôb al. veci (= než): brat je starší ako ja; krajšia je jedľová hora ako dubová; lepšie ako vlani, ako u vás;

2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú (často vo výrazoch ako keď, ako keby al. v súvzťažných dvojiciach ako ... tak, tak ... ako, taký ... ako): Hovoril, ako keď sa niekto sám so sebou zhovára. (Jes.) Taký rachot je to asi, ako keby v tých mračnách hučali stroje na ohluchnutie. (Fig.) Ako kto robí, tak sa mu vodí. (prísl.) Len tak, ako bola, naľahko oblečená, pobrala sa preč. (Mor.)

3. uvádza príslovkovú vetu časovú (= keď, často vo výraze ako tak, najmä v živom rozprávaní): Takto sa rozprávali odvtedy, ako opustili trhovisko. (Zgur.) Ako prechádzali popri pošte, vzduch sa začal otriasať. (Tat.) Ako obidvaja odkrivkali, Sekera zohnal svojich mužov a posadali na kone. (Jégé) Ako tak kráčajú a blížia sa k prvým domom dediny, začujú hukot motora. (Pláv.)

4. pripája doplnok (vetný člen uvedený spojkou ako je doplnkom, keď ako nemožno nahradiť spojkami ani, než, sťa bez zmeny zmyslu vety; ak je táto zámena možná, nejde o doplnok, ale o príslovkové určenie): Podpíšte sa i vy ako svedkovia. (Taj.) Starý Mliečnik ako osemnásťročný prišiel k sedliakovi za paholka ku koňom. (Taj.)

5. uvádza vetu doplnkovú (býva najmä po slovesách vyjadrujúcich zmyslové vnímanie, ako napr. vyzerať, počuť, pozorovať, vidieť predstaviť si ap.): Hľaďme len na Paľka, ako sa kopŕcka. (Pláv.) A vidím ho, svojho otca, ako prikrčený vchádza do kníhkupectva. (Janč.)

6. uvádza vetu predmetovú: Ten videl dobre, ako sa Martinec bojí. (Hor.) Nevedelo pochopiť, ako mohol plakať, keď ostatní sa tešili. (Janč.)

7. uvádza vetu podmetovú (po neosobných slovesách): Zdalo sa mi, ako keby po správcovej tvári preletel tieň. (Jil.)

8. uvádza vetu prívlastkovú: Odpovedal hlasom, ako keby mal plné ústa fučky. (Taj.)

9. uvádza vysvetľovaciu vetu, voľne vloženú do iného vetného celku al. predsunutú pred inú vetu: ako je známe, ako vieme, ako sme spomenuli, ako sme povedali ap.; Dlhé a dlhé hodinyako sa jasne pamätám — blúdievala som v kruhu okolo stola. (Janč.) Mesto s prílevom ľudí, noviny, biografy, knihy, nemohli mu, ako sa zdalo, poslúžiť nijakým rozptýlením. (Tat.)

10. vo výrazoch ako aj, ako i pripája pričlenený člen vo viacnásobnom výraze (pred ako aj, ako i sa píše čiarka): Naplní sa rozličnými zvukmi zvierat, vtáctva, hmyzu, ľudí, ako aj vody, slnca, vetra. (Švant.)

11. uvádza výpočet príkladov, vecí rovnakého druhu, často v spojení ako napr. (tu sa pred ako píše čiarka pri voľnom pripojení): Dolujú sa tu rôzne rudy, ako (napr.) železo, meď ap.

12. vo výraze ako že uvádza zaverenie, uistenie: Ej, nechže vás tu niektorý nezastihne, lebo, ako že tu stojím, živý odtiaľto neodídete! (Kal.)

13. vyjadruje (so záporom popiera) stotožňovanie: peniaze ako peniaze rovnako platia (drobné i celé); jeden ako druhý obaja sú rovnakí, oba sú rovnaké; nie je človek ako človek nie sme všetci rovnakí

čert ako diabol všetko je rovnaké, ani jedno (jeden) ani druhé (druhý) nestojí za nič; ako taký sám, sám osebe, samotný: literatúra ako taká sama osebe, samotná;

14. v dvojiciach ako ... tak aj (tak i) al. tak ... ako ajstupňovací význam priraďovacích spojok i ... i, aj ... aj: Ináč teraz i maličký braček púta ako našu, tak i jej pozornosť. (Šolt.)

15. čast. hovor.význam vysvetľujúcej vložky „rozumejte, totiž“: On, ako môj syn Tomáš, vychodil veľké školy. (Tat.)

16. s opakovaným slovom má povahu citovej častice, vyjadruje ľahostajnosť: Veď už noha ako noha, len keby ste mohli robiť (Čaj.) na nohe nezáleží


pouvažovať, -uje, -ujú dok. (nad čím, o čom i so spoj. ako) nejaký čas, trochu uvažovať, popremýšľať: p. nad problémom; Pouvažujte o tom, a zajtra mi poviete, ako ste sa rozhodli. (Zúb.) Občas zastal, pouvažoval, ako sa najlepšie vyjadriť. (Tomašč.)


robiť, -í, -ia nedok.

1. konať, vykonávať (manuálnu) prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tuho, tvrdo r., r. do úmoru, od svitu do mrku; r. na poli, v továrni; r. akord, na akord, v akorde; r. na niekoho drieť pre zisk niekoho: Za dva dni robilo (dievča) teda na korheľa a za štyri na seba. (Taj.) Jej nebohá mamka robili do posledného dychu. (Laz.) Tu robí za slúžku, nájomníka, robí všetko iné, len nie to, čo má. (Al.) Vtedy sa robilo ešte v baniach. (Fr. Kráľ) Starý otec ostal robiť pri železnici. (Janč.) Nebol už teda súci ku koňom, prišlo mu robiť na voloch (Taj.) s volským záprahom; r. za dvoch, za troch veľa, veľmi mnoho; expr. r. ako kôň, ako vôl veľa pracovať, drieť; r. ako drak veľmi usilovne; Kubo robí, Kubo je (úsl.) kto pracuje, pracuje pre seba, vo svoj prospech; r. si svoje svoju prácu, robotu; r. (si) okolo svojho, na svojom; r. na svoju ruku samostatne; pren. iron. r. jazykom, papuľou o práci veľa hovoriť, ale nepracovať; pren. r. hlavou rozmýšľať, duševne pracovať;

2. (čo i bezpredm.) konať, vykonávať (obyč. dlhšie) nejakú činnosť, zaoberať sa, zamestnávať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: Čo robíš?; r. prípravy na niečo, r. prehliadku; r. skúšku skladať; r. vychádzky; r. túry; r. remeslo; r. kupectvá (Fig.); Od mala robil murárčinu. (Mih.); r. niečo dobre, zle; r. mierovú, dobrú, zlú politiku; r. kotrmelce, pren. expr. počínať si neuvážene, prenáhlene, unáhlene; r. niečo bez rozumu, bez rozmyslu; r. (si) svoju povinnosť; mať, nemať čo robiť; Začal stopovať hosťa, čo robí. (Kuk.) Vtedy sa už nedalo nič múdrejšieho robiť. (Urb.) Vieš dobre, že všetko robím, ako ty chceš. (Krno) Mám právo robiť, čo sa mi páči. (Al.) Čas sa míňal a nerobilo sa nič k môjmu prospechu. (Švant.); pren. hovor. Čo robí krčma Pod búdou? (Žáry) čo sa v nej deje, ešte stojí? Šli s ním pozrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo znať. (Vaj.); r. niečo na vlastnú päsť samostatne, bez cudzej rady a pomoci; Čo mám zrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo za chrbtom klamať, podvádzať ho; Čo tu robíš? výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde; nedá sa nič robiť niet iného východiská, je to nezmeniteľné; nerob! prestaň vyvádzať hlúposti, prestaň dobiedzať, daj pokoj!; r. (si) po svojom postupovať podľa vlastného uváženia, rozhodnutia; r. nábor získavať; r. (si) plány plánovať; mať čo robiť s niekým, s niečím mať do činenia, stretávať sa: Miesto slohu máme čo robiť so slohovými cvičeniami, manierou a mániou. (A. Mat.)

3. (čo, čo z čoho) pripravovať z materiálu, vyrábať, uskutočňovať, zhotovovať, zostrojovať; utvárať, tvoriť: r. maltu, tehly, r. cesto; r. šaty; r. zo starého nové; r. víno, r. čaj, kávu; r. pokusy, experimenty; Robíte výbavu pre malého občianka? (Jégé) Robím zajacom búdku. (Ráz.) Rozpálená cigara robila oblaky dymu. (Vaj.); r. krik, lomoz, hurhaj, zhon, výtržnosti, škandále, r. bláznovstvá, hlúposti, žarty, vtipy, smiechy, pestvá, nezbedu, komédie, šantu, fígle vystrájať; r. poznámky a) napr. do knihy, písať; b) vtipkovať; r. dlhy požičiavať si peniaze; r. poriadok a) upratovať, riadiť; b) urovnávať spor, zvadu, nezhody; hovor. r. poriadky vybavovať, urovnávať určité právne záležitosti; r. chaos, zmätok, neporiadok; Kto z mála robí veľké veci, hoden je dvojnej slávy. (Vaj.)

expr. r. divy, zázraky dosahovať neobyčajné výsledky; hovor. r. smutnú, vážnu, kyslú, chladnú, nevinnú tvár tváriť sa smutne, vážne, kyslo, chladne, nevinne; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; hovor. r. hriech vadiť sa, hnevať sa; zried. r. reč (Tim.) klebetiť; hovor. r. drahoty dávať sa veľa prehovárať, zdráhať sa; r. fóry, okolky vykrúcať sa, vytáčať sa; r. niekomu čiaru cez rozpočet kaziť, porušovať plány; r. niekomu kázeň karhať ho, vyčítať niekomu niečo; r. oči na každého (Jégé) koketovať s každým; kniž. r. výber vyberať; r. nápravu naprávať niečo; r. rozdiel rozlišovať; r. niekomu, niečomu reklamu vychvaľovať, propagovať niekoho, niečo; r. prieky vzpierať sa, odporovať; r. dojem vyvolávať určitú predstavu, pôsobiť; hovor. r. niekomu divadlo vyvádzať; zabávať niekoho; r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať: r. prekážky prekážať; r. okľuky okolkovať; hovor. r. (veľké) parády s niekým, s niečím zbytočne mnoho sa s niekým al. s niečím zapodievať, zdržiavať sa; r. niekomu, niečomu (dobrý) chýr vychvaľovať; r. pokrok, pokroky postupovať, napredovať (úspešne); r. niekomu poklony, poklonky zaliečať sa; r. opatrenia starať sa o niečo, zabezpečovať; r. úklady pripravovať lesť, chystať nástrahy; r. pózy, komédie pretvarovať sa; r. (vážne) kroky k niečomu podnikať niečo, začínať niečo pripravovať; r. narážky na niečo (nepriamo) pripomínať niečo; r. si nároky nárokovať si; r. si výčitky vyčítať si; r. si z niečoho zásluhy pokladať niečo za svoju zásluhu; r. si násilie premáhať sa; r. si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho; r. si posmech, vtipy, žarty z niekoho vysmievať sa niekomu; r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa pre niečo; r. si z niečoho svedomie vyčítať si; r. si z niečoho ťažké srdce trápiť sa pre niečo; nerobiť si z niečoho mnoho neveľmi sa trápiť pre niečo; nerob si z toho nič! netráp sa preto, nech ťa to nemrzí; r. si starosti o niekoho, o niečo trápiť sa, znepokojovať sa; r. si ilúzie tešiť sa klamnými predstavami: r. si nádeje dúfať v niečo;

4. (z koho, z čoho čo, koho čím, akým) meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo; dodávať niekomu isté vlastnosti: Hľa, čo robí z detí vojna. (Zúb.) Ja si zo seba nenechám robiť blázna. (Zgur.) Z Hany robí Timrava predstaviteľku nášho nacionálneho horlenia. (Mráz) (Toaleta) robila ju štíhlou, vysokou. (Jégé) Obdivoval som vyrovnanosť, ktorá Úprku robila takým vytrvalým. (Al.)

r. z komára somára (slona, dromedára) zveličovať veci;

5. (čo komu, čo) spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, ťažkosti, hanbu, krivdu, bolesť, muky, nepríjemnosti; r. niekomu galibu, oštaru; Drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie. (Jégé) Nechcela som vám robiť obidu. (Kuk.) Priznáva, že mu to robilo veľký duševný pôžitok. (A. Mat.) Tvár má vždy usmiatu. Robia to veľké ústa. (Jaš.)

hovor. robí mu to dobre lahodí mu to, dobre mu to padne, je mu to príjemné; nerobí mu to dobre je mu to nepríjemné, zle to znáša; r. zlú krv budiť, vyvolávať nespokojnosť; robí to zlé oko, nerobí to dobré oko vyvoláva, budí nespokojnosť, nedôveru, neľúbosť; r. niekomu na zlosť, na jed hnevať, zlostiť niekoho; r. niekomu lepšiu vôľu (Taj.) vzbudzovať väčšiu chuť do niečoho;

6. hovor. (čo i akého) vykonávať, zastávať určitú funkciu, mať určité postavenie, úlohu, funkciu, byť v určitom postavení, byť niečím, niekým (obyč. na kratší čas, prechodne, nie natrvalo); stavať sa do istej pózy, tváriť sa nejako: r. vedúceho; Robil županovi sekretára. (Jes.) Sedel pri Dlháňovi, ktorý robil kočiša prvého voza. (Barč) Tomáš robil spojku medzi ním a Orešanským. (Zúb.) Však som robil partafíru, keď sme garáže stavali. (Karv.) Pokúša sa robiť nestranného. (A. Mat.) Arabella robila hostiteľku. (Zel.)

r. niekomu advokáta zastávať ho; r. niekomu žandára (Urb.) strážiť ho; r. niekomu (obyč. žene) gavaliera byť spoločníkom; r. niekomu spoločnosť, spoločníka, sprievod sprevádzať niekoho; hovor. r. urazeného tváriť sa urazeme; r. (niekomu) richtára rozsudzovať (obyč. v spore); hovor. r. pána žiť, správať sa ako pán;

7. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať, nakladať, počínať si určitým spôsobom s niekým, s niečím: Robila s ľuďmi, čo chcela. (Vám.) Viem, čo robiť so svojím dieťaťom. (Jes-á) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.) Čo som mal robiť s majetkom? (Min.) Rob si s nimi, čo chceš. (Laz.)

8. zried. predstierať, tváriť sa, robiť sa: Keď Julka pobadala, že sa jej nasilu vyhýba, robila, akoby ju nepoznala. (Skal.)

9. (o cene) rovnať sa; činiť: To robí dolár a šesťdesiatosem centov. (Boor) Zratúva, koľko robil do haliera Veronin podiel. (Laz.) A koľko by tá náhrada robila? (Jégé)

10. ľud. (komu) pomáhať (obyč. zariekaním al. iným ľudovým liečením): Iva nebola z tých, ktorým trebarobiť od ľaku“. (Podj.) A dačo mu rob, kmotra, aby nebola zimnica. (Taj.);

opak. robievať, -a, -ajú;

dok. k 3, 4, 5, 7 urobiť

|| robiť sa

1. (bezpredm. i s kým, s čím) diať sa, stávať sa, konať sa, uskutočňovať sa: Len hluchý a slepý nevidí, čo sa robí vo svete. (Lajč.) Čo sa to u vás robí, kmotrička moja? (Tim.) Čo sa po polnoci na lúkach robilo, to už nebolo hodovanie. (Urb.) Čo sa to len s tým človekom robí? (Jégé) Nech sa potom so svetom robí, čo sa mu len páči. (Kal.); hovor. Nech sa robí, čo chce nech je akokoľvek;

2. (bezpredm. i komu) utvárať sa, vytvárať sa, vznikať: Robia sa Maroškovi kruhy pod očami. (Ráz.) Zakázali po dedine pažite vypásať pomedzi domy a záhrady, lebo že sa škoda robí. (Taj.) Na chrbte sa mi robil srieň. (Švant.) V tyle hrubé záhyby sa robili. (Kuk.) Už po ceste robilo sa im zle (Taj.) bolo im zle

hovor. Čo sa mu robí? a) čo mu je, čo je s ním?; b) čo si myslí, ako si to predstavuje?

3. (kým, čím, akým, so spoj že, akoby) tváriť sa, stavať sa, predstierať niečo: r. sa dôležitým, milým, hlúpym, nevinným, vážnym, svätým, múdrym, sprostým, hluchým; r. sa bláznom, hrdinom; Divne sa on robí pri takej všednej výpovedi. (Kuk.) Robí sa, že spí. (Taj.) Robila sa, že ho nepozná. (Jégé) Strakatý kôň len sa robil, že ťahá. (Jes-á) Robil som sa, akoby ma to nezaujímalo. (Fig.) Robí sa, akoby nepočul. (Vám.) Robil sa, akoby nič. (Min.);

opak. robievať sa;

dok. urobiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akolyta
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) akolyta
G (bez) akolytu
D (k) akolytovi
A (vidím) akolytu
L (o) akolytovi
I (s) akolytom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) akolyti
G (bez) akolytov
D (k) akolytom
A (vidím) akolytov
L (o) akolytoch
I (s) akolytmi
I (s) akolytami

akolyta
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) akolyta
G (bez) akolytu
D (k) akolytovi
A (vidím) akolytu
L (o) akolytovi
I (s) akolytom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) akolyti
G (bez) akolytov
D (k) akolytom
A (vidím) akolytov
L (o) akolytoch
I (s) akolytmi
I (s) akolytami

akolytát
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) akolytát
G (bez) akolytátu
D (k) akolytátu
A (vidím) akolytát
L (o) akolytáte
I (s) akolytátom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) akolytáty
G (bez) akolytátov
D (k) akolytátom
A (vidím) akolytáty
L (o) akolytátoch
I (s) akolytátmi

akolytát
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) akolytát
G (bez) akolytátu
D (k) akolytátu
A (vidím) akolytát
L (o) akolytáte
I (s) akolytátom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) akolytáty
G (bez) akolytátov
D (k) akolytátom
A (vidím) akolytáty
L (o) akolytátoch
I (s) akolytátmi

akolytát
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) akolytát
G (bez) akolytátu
D (k) akolytátu
A (vidím) akolytát
L (o) akolytáte
I (s) akolytátom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) akolytáty
G (bez) akolytátov
D (k) akolytátom
A (vidím) akolytáty
L (o) akolytátoch
I (s) akolytátmi

akolytát
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) akolytát
G (bez) akolytátu
D (k) akolytátu
A (vidím) akolytát
L (o) akolytáte
I (s) akolytátom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) akolytáty
G (bez) akolytátov
D (k) akolytátom
A (vidím) akolytáty
L (o) akolytátoch
I (s) akolytátmi

akolyt
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) akolyt
G (bez) akolyta
D (k) akolytovi
A (vidím) akolyta
L (o) akolytovi
I (s) akolytom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) akolyti
G (bez) akolytov
D (k) akolytom
A (vidím) akolytov
L (o) akolytoch
I (s) akolytmi

akolyt
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) akolyt
G (bez) akolyta
D (k) akolytovi
A (vidím) akolyta
L (o) akolytovi
I (s) akolytom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) akolyti
G (bez) akolytov
D (k) akolytom
A (vidím) akolytov
L (o) akolytoch
I (s) akolytmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu