Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
akoby spoj.
1. vyjadruje prirovnávanie predmetu al. javu obyč. k nejakej vlastnosti al. k nejakému deju (= sťaby): Dedinou nevídať človeka, domky sú akoby vymreté. (Vans.) Tiché, akoby zadumané oči hľadeli na tuhú zeleň lúk. (Vaj.) Už sa od dediny akoby rozsvietilo. (Min.) Vietor akoby náročky hnal ta dym. (Kuk.)
● akoby nič ako keby nešlo o nič vážneho: tvári sa akoby nič;
2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú (= ako keby); často v dvojici tak ... akoby: Akoby ho tie popruhy pálili, tak chytro ich odopäl. (Mor.) Cítil som v srdci, ktoré mocne bilo, akoby chcelo vyletieť mi z pŕs ... (Štítn.)
akokoľvek
1. zám. prísl. neurč. s významom ľubovoľnosti (= hocijako); a) akýmkoľvek spôsobom: No akokoľvek hútal, vždy dospel k rovnakému uzáveru. (Skal.) Podhoď ho akokoľvek a skočí vždy na rovné nohy. (Kuk.); b) nezáleží na tom, ako: Nech je zle, nech je akokoľvek, domov sa len každý ťahá. (Tat.)
2. spoj. uvádza vety prípustkové (= hoci, čo aj, čo ako): Mara, akokoľvek dusila v sebe hnev, v duchu uznala, že Julka si zaslúži chválu a odmenu. (Skal.) Dievča, akokoľvek sa teší, hlasom sa rozplače. (Heč.); často dvojčlenná akokoľvek ... jednako, akokoľvek ... predsa: Akokoľvek by si sa vypínal, jednako zostaneš iskierkou, ktorá zhasne. (Ondr.) Akokoľvek mocne a tuho schvátila (mláťačka) dva mladé a zdravé stodolištské životy, predsa sa len pokryla — hrdzou! (Heč.)
akoláda, -y, -lád ž. hud. svorka spájajúca viac notových osnov, spona
akomáčiček prísl. expr. zried. trošičku, máličko: „Poriadnym človekom!“ doplní Milica akomáčiček ironicky. (Tim.)
ako-tak p. ako1
ako1 zám. prísl.
1. uvádza priamu al. nepriamu otázku, ktorou sa pýtame na spôsob al. mieru: Ako sa máte? Ako sa to stalo? Ako ďaleko je odtiaľto na námestie? Ako si to vlastne predstavuješ? Pýtam sa ťa, ako si sem prišiel.
2. uvádza zvolacie vety: Ako je tu krásne!
3. má povahu citovej častice al. citoslovca a vyjadruje prekvapenie, rozhorčenie: Vari mám podpáliť garbiareň a dostať sa ešte do basy, či ako? (Krno) Ako, ty si zas tu?
● ako by nie vyjadruje dôrazné prisviedčanie, pravdaže, samozrejme: Či by si takto vedel streliť? — Ako by nie! (Ondr.); veď i ako by, ako by aj dodatočne zdôrazňuje zápornú výpoveď, ako by aj nie kladnú výpoveď: Prezerali knihu, ale málo vyrozumeli z nej. Veď i ako by! Ani litery nie sú ako litery. (Kuk.) Aspoň od nikoho nepočuješ slova: Mať, otec ... zbohom. Ako by aj! Veď ideme o sto a sto vierst bližšie. (Taj.) Ešte sa mu chce robiť, ako by aj nie, veď má pre koho. (Jes-á)
4. ako-tak blíži sa významu prísloviek akosi, nejako; zhruba, zväčša: Koľko ich umrelo, to si ešte akotak zapamätal. (Krno) Aparát bol teda ako-tak hotový. Mohol fungovať. (Jes.)
5. v spojení ako (áno), ako nie blíži sa významu neurčitých výrazov akosi, nejako, nevedno ako: Ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, opozdil sa s robotou. (Kuk.)
6. vo výrazoch čo ako, hoci ako má povahu neurč. zám. prísl. s významom pripúšťacím (= akokoľvek): Ale hájnik, čo sa ako silil, predsa mu to uznať nemohol. (Taj.) A že sa panej nesmiem dať, keď mám pravdu, čo by sa ako zlostila. (Janč.) Hoci ako sa snažila ukryť bohaté červenkasté vlasy, nijako sa jej to nedarilo. (Zgur.)
ako2 spoj.
1. porovnávacia (v jednoduchej vete bez čiarky) a) s 1. st. príd., s podst. al. so slovesom, ak sa prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niečoho al. niekoho k niečomu al. k niekomu podľa niektorej spoločnej črty (často na vyjadrenie vysokého stupňa nejakej vlastnosti osoby al. veci): biely ako sneh, pekný ako kvet, tvrdý ako skala, zdravý ako buk, hladný ako vlk; chlap ako buk, chlap ako treba, spal ako poleno; báli sa ho ako čerta; má peňazí ako pliev; chodí ako bez hlavy, ostal ako obarený; b) s 2. st. príd. al. prísl., ak sa porovnáva stupeň tej istej vlastnosti al. miery najmenej u dvoch osôb al. veci (= než): brat je starší ako ja; krajšia je jedľová hora ako dubová; lepšie ako vlani, ako u vás;
2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú (často vo výrazoch ako keď, ako keby al. v súvzťažných dvojiciach ako ... tak, tak ... ako, taký ... ako): Hovoril, ako keď sa niekto sám so sebou zhovára. (Jes.) Taký rachot je to asi, ako keby v tých mračnách hučali stroje na ohluchnutie. (Fig.) Ako kto robí, tak sa mu vodí. (prísl.) Len tak, ako bola, naľahko oblečená, pobrala sa preč. (Mor.)
3. uvádza príslovkovú vetu časovú (= keď, často vo výraze ako tak, najmä v živom rozprávaní): Takto sa rozprávali odvtedy, ako opustili trhovisko. (Zgur.) Ako prechádzali popri pošte, vzduch sa začal otriasať. (Tat.) Ako obidvaja odkrivkali, Sekera zohnal svojich mužov a posadali na kone. (Jégé) Ako tak kráčajú a blížia sa k prvým domom dediny, začujú hukot motora. (Pláv.)
4. pripája doplnok (vetný člen uvedený spojkou ako je doplnkom, keď ako nemožno nahradiť spojkami ani, než, sťa bez zmeny zmyslu vety; ak je táto zámena možná, nejde o doplnok, ale o príslovkové určenie): Podpíšte sa i vy ako svedkovia. (Taj.) Starý Mliečnik ako osemnásťročný prišiel k sedliakovi za paholka ku koňom. (Taj.)
5. uvádza vetu doplnkovú (býva najmä po slovesách vyjadrujúcich zmyslové vnímanie, ako napr. vyzerať, počuť, pozorovať, vidieť predstaviť si ap.): Hľaďme len na Paľka, ako sa kopŕcka. (Pláv.) A vidím ho, svojho otca, ako prikrčený vchádza do kníhkupectva. (Janč.)
6. uvádza vetu predmetovú: Ten videl dobre, ako sa Martinec bojí. (Hor.) Nevedelo pochopiť, ako mohol plakať, keď ostatní sa tešili. (Janč.)
7. uvádza vetu podmetovú (po neosobných slovesách): Zdalo sa mi, ako keby po správcovej tvári preletel tieň. (Jil.)
8. uvádza vetu prívlastkovú: Odpovedal hlasom, ako keby mal plné ústa fučky. (Taj.)
9. uvádza vysvetľovaciu vetu, voľne vloženú do iného vetného celku al. predsunutú pred inú vetu: ako je známe, ako vieme, ako sme spomenuli, ako sme povedali ap.; Dlhé a dlhé hodiny — ako sa jasne pamätám — blúdievala som v kruhu okolo stola. (Janč.) Mesto s prílevom ľudí, noviny, biografy, knihy, nemohli mu, ako sa zdalo, poslúžiť nijakým rozptýlením. (Tat.)
10. vo výrazoch ako aj, ako i pripája pričlenený člen vo viacnásobnom výraze (pred ako aj, ako i sa píše čiarka): Naplní sa rozličnými zvukmi zvierat, vtáctva, hmyzu, ľudí, ako aj vody, slnca, vetra. (Švant.)
11. uvádza výpočet príkladov, vecí rovnakého druhu, často v spojení ako napr. (tu sa pred ako píše čiarka pri voľnom pripojení): Dolujú sa tu rôzne rudy, ako (napr.) železo, meď ap.
12. vo výraze ako že uvádza zaverenie, uistenie: Ej, nechže vás tu niektorý nezastihne, lebo, ako že tu stojím, živý odtiaľto neodídete! (Kal.)
13. vyjadruje (so záporom popiera) stotožňovanie: peniaze ako peniaze rovnako platia (drobné i celé); jeden ako druhý obaja sú rovnakí, oba sú rovnaké; nie je človek ako človek nie sme všetci rovnakí
● čert ako diabol všetko je rovnaké, ani jedno (jeden) ani druhé (druhý) nestojí za nič; ako taký sám, sám osebe, samotný: literatúra ako taká sama osebe, samotná;
14. v dvojiciach ako ... tak aj (tak i) al. tak ... ako aj má stupňovací význam priraďovacích spojok i ... i, aj ... aj: Ináč teraz i maličký braček púta ako našu, tak i jej pozornosť. (Šolt.)
15. čast. hovor. má význam vysvetľujúcej vložky „rozumejte, totiž“: On, ako môj syn Tomáš, vychodil veľké školy. (Tat.)
16. s opakovaným slovom má povahu citovej častice, vyjadruje ľahostajnosť: Veď už noha ako noha, len keby ste mohli robiť (Čaj.) na nohe nezáleží
pouvažovať, -uje, -ujú dok. (nad čím, o čom i so spoj. ako) nejaký čas, trochu uvažovať, popremýšľať: p. nad problémom; Pouvažujte o tom, a zajtra mi poviete, ako ste sa rozhodli. (Zúb.) Občas zastal, pouvažoval, ako sa najlepšie vyjadriť. (Tomašč.)
robiť, -í, -ia nedok.
1. konať, vykonávať (manuálnu) prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tuho, tvrdo r., r. do úmoru, od svitu do mrku; r. na poli, v továrni; r. akord, na akord, v akorde; r. na niekoho drieť pre zisk niekoho: Za dva dni robilo (dievča) teda na korheľa a za štyri na seba. (Taj.) Jej nebohá mamka robili do posledného dychu. (Laz.) Tu robí za slúžku, nájomníka, robí všetko iné, len nie to, čo má. (Al.) Vtedy sa robilo ešte v baniach. (Fr. Kráľ) Starý otec ostal robiť pri železnici. (Janč.) Nebol už teda súci ku koňom, prišlo mu robiť na voloch (Taj.) s volským záprahom; r. za dvoch, za troch veľa, veľmi mnoho; expr. r. ako kôň, ako vôl veľa pracovať, drieť; r. ako drak veľmi usilovne; Kubo robí, Kubo je (úsl.) kto pracuje, pracuje pre seba, vo svoj prospech; r. si svoje svoju prácu, robotu; r. (si) okolo svojho, na svojom; r. na svoju ruku samostatne; pren. iron. r. jazykom, papuľou o práci veľa hovoriť, ale nepracovať; pren. r. hlavou rozmýšľať, duševne pracovať;
2. (čo i bezpredm.) konať, vykonávať (obyč. dlhšie) nejakú činnosť, zaoberať sa, zamestnávať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: Čo robíš?; r. prípravy na niečo, r. prehliadku; r. skúšku skladať; r. vychádzky; r. túry; r. remeslo; r. kupectvá (Fig.); Od mala robil murárčinu. (Mih.); r. niečo dobre, zle; r. mierovú, dobrú, zlú politiku; r. kotrmelce, pren. expr. počínať si neuvážene, prenáhlene, unáhlene; r. niečo bez rozumu, bez rozmyslu; r. (si) svoju povinnosť; mať, nemať čo robiť; Začal stopovať hosťa, čo robí. (Kuk.) Vtedy sa už nedalo nič múdrejšieho robiť. (Urb.) Vieš dobre, že všetko robím, ako ty chceš. (Krno) Mám právo robiť, čo sa mi páči. (Al.) Čas sa míňal a nerobilo sa nič k môjmu prospechu. (Švant.); pren. hovor. Čo robí krčma Pod búdou? (Žáry) čo sa v nej deje, ešte stojí? Šli s ním pozrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo znať. (Vaj.); r. niečo na vlastnú päsť samostatne, bez cudzej rady a pomoci; Čo mám zrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo za chrbtom klamať, podvádzať ho; Čo tu robíš? výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde; nedá sa nič robiť niet iného východiská, je to nezmeniteľné; nerob! prestaň vyvádzať hlúposti, prestaň dobiedzať, daj pokoj!; r. (si) po svojom postupovať podľa vlastného uváženia, rozhodnutia; r. nábor získavať; r. (si) plány plánovať; mať čo robiť s niekým, s niečím mať do činenia, stretávať sa: Miesto slohu máme čo robiť so slohovými cvičeniami, manierou a mániou. (A. Mat.)
3. (čo, čo z čoho) pripravovať z materiálu, vyrábať, uskutočňovať, zhotovovať, zostrojovať; utvárať, tvoriť: r. maltu, tehly, r. cesto; r. šaty; r. zo starého nové; r. víno, r. čaj, kávu; r. pokusy, experimenty; Robíte výbavu pre malého občianka? (Jégé) Robím zajacom búdku. (Ráz.) Rozpálená cigara robila oblaky dymu. (Vaj.); r. krik, lomoz, hurhaj, zhon, výtržnosti, škandále, r. bláznovstvá, hlúposti, žarty, vtipy, smiechy, pestvá, nezbedu, komédie, šantu, fígle vystrájať; r. poznámky a) napr. do knihy, písať; b) vtipkovať; r. dlhy požičiavať si peniaze; r. poriadok a) upratovať, riadiť; b) urovnávať spor, zvadu, nezhody; hovor. r. poriadky vybavovať, urovnávať určité právne záležitosti; r. chaos, zmätok, neporiadok; Kto z mála robí veľké veci, hoden je dvojnej slávy. (Vaj.)
● expr. r. divy, zázraky dosahovať neobyčajné výsledky; hovor. r. smutnú, vážnu, kyslú, chladnú, nevinnú tvár tváriť sa smutne, vážne, kyslo, chladne, nevinne; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; hovor. r. hriech vadiť sa, hnevať sa; zried. r. reč (Tim.) klebetiť; hovor. r. drahoty dávať sa veľa prehovárať, zdráhať sa; r. fóry, okolky vykrúcať sa, vytáčať sa; r. niekomu čiaru cez rozpočet kaziť, porušovať plány; r. niekomu kázeň karhať ho, vyčítať niekomu niečo; r. oči na každého (Jégé) koketovať s každým; kniž. r. výber vyberať; r. nápravu naprávať niečo; r. rozdiel rozlišovať; r. niekomu, niečomu reklamu vychvaľovať, propagovať niekoho, niečo; r. prieky vzpierať sa, odporovať; r. dojem vyvolávať určitú predstavu, pôsobiť; hovor. r. niekomu divadlo vyvádzať; zabávať niekoho; r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať: r. prekážky prekážať; r. okľuky okolkovať; hovor. r. (veľké) parády s niekým, s niečím zbytočne mnoho sa s niekým al. s niečím zapodievať, zdržiavať sa; r. niekomu, niečomu (dobrý) chýr vychvaľovať; r. pokrok, pokroky postupovať, napredovať (úspešne); r. niekomu poklony, poklonky zaliečať sa; r. opatrenia starať sa o niečo, zabezpečovať; r. úklady pripravovať lesť, chystať nástrahy; r. pózy, komédie pretvarovať sa; r. (vážne) kroky k niečomu podnikať niečo, začínať niečo pripravovať; r. narážky na niečo (nepriamo) pripomínať niečo; r. si nároky nárokovať si; r. si výčitky vyčítať si; r. si z niečoho zásluhy pokladať niečo za svoju zásluhu; r. si násilie premáhať sa; r. si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho; r. si posmech, vtipy, žarty z niekoho vysmievať sa niekomu; r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa pre niečo; r. si z niečoho svedomie vyčítať si; r. si z niečoho ťažké srdce trápiť sa pre niečo; nerobiť si z niečoho mnoho neveľmi sa trápiť pre niečo; nerob si z toho nič! netráp sa preto, nech ťa to nemrzí; r. si starosti o niekoho, o niečo trápiť sa, znepokojovať sa; r. si ilúzie tešiť sa klamnými predstavami: r. si nádeje dúfať v niečo;
4. (z koho, z čoho čo, koho čím, akým) meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo; dodávať niekomu isté vlastnosti: Hľa, čo robí z detí vojna. (Zúb.) Ja si zo seba nenechám robiť blázna. (Zgur.) Z Hany robí Timrava predstaviteľku nášho nacionálneho horlenia. (Mráz) (Toaleta) robila ju štíhlou, vysokou. (Jégé) Obdivoval som vyrovnanosť, ktorá Úprku robila takým vytrvalým. (Al.)
● r. z komára somára (slona, dromedára) zveličovať veci;
5. (čo komu, čo) spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, ťažkosti, hanbu, krivdu, bolesť, muky, nepríjemnosti; r. niekomu galibu, oštaru; Drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie. (Jégé) Nechcela som vám robiť obidu. (Kuk.) Priznáva, že mu to robilo veľký duševný pôžitok. (A. Mat.) Tvár má vždy usmiatu. Robia to veľké ústa. (Jaš.)
● hovor. robí mu to dobre lahodí mu to, dobre mu to padne, je mu to príjemné; nerobí mu to dobre je mu to nepríjemné, zle to znáša; r. zlú krv budiť, vyvolávať nespokojnosť; robí to zlé oko, nerobí to dobré oko vyvoláva, budí nespokojnosť, nedôveru, neľúbosť; r. niekomu na zlosť, na jed hnevať, zlostiť niekoho; r. niekomu lepšiu vôľu (Taj.) vzbudzovať väčšiu chuť do niečoho;
6. hovor. (čo i akého) vykonávať, zastávať určitú funkciu, mať určité postavenie, úlohu, funkciu, byť v určitom postavení, byť niečím, niekým (obyč. na kratší čas, prechodne, nie natrvalo); stavať sa do istej pózy, tváriť sa nejako: r. vedúceho; Robil županovi sekretára. (Jes.) Sedel pri Dlháňovi, ktorý robil kočiša prvého voza. (Barč) Tomáš robil spojku medzi ním a Orešanským. (Zúb.) Však som robil partafíru, keď sme garáže stavali. (Karv.) Pokúša sa robiť nestranného. (A. Mat.) Arabella robila hostiteľku. (Zel.)
● r. niekomu advokáta zastávať ho; r. niekomu žandára (Urb.) strážiť ho; r. niekomu (obyč. žene) gavaliera byť spoločníkom; r. niekomu spoločnosť, spoločníka, sprievod sprevádzať niekoho; hovor. r. urazeného tváriť sa urazeme; r. (niekomu) richtára rozsudzovať (obyč. v spore); hovor. r. pána žiť, správať sa ako pán;
7. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať, nakladať, počínať si určitým spôsobom s niekým, s niečím: Robila s ľuďmi, čo chcela. (Vám.) Viem, čo robiť so svojím dieťaťom. (Jes-á) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.) Čo som mal robiť s majetkom? (Min.) Rob si s nimi, čo chceš. (Laz.)
8. zried. predstierať, tváriť sa, robiť sa: Keď Julka pobadala, že sa jej nasilu vyhýba, robila, akoby ju nepoznala. (Skal.)
9. (o cene) rovnať sa; činiť: To robí dolár a šesťdesiatosem centov. (Boor) Zratúva, koľko robil do haliera Veronin podiel. (Laz.) A koľko by tá náhrada robila? (Jégé)
10. ľud. (komu) pomáhať (obyč. zariekaním al. iným ľudovým liečením): Iva nebola z tých, ktorým treba „robiť od ľaku“. (Podj.) A dačo mu rob, kmotra, aby nebola zimnica. (Taj.);
opak. robievať, -a, -ajú;
dok. k 3, 4, 5, 7 urobiť
|| robiť sa
1. (bezpredm. i s kým, s čím) diať sa, stávať sa, konať sa, uskutočňovať sa: Len hluchý a slepý nevidí, čo sa robí vo svete. (Lajč.) Čo sa to u vás robí, kmotrička moja? (Tim.) Čo sa po polnoci na lúkach robilo, to už nebolo hodovanie. (Urb.) Čo sa to len s tým človekom robí? (Jégé) Nech sa potom so svetom robí, čo sa mu len páči. (Kal.); hovor. Nech sa robí, čo chce nech je akokoľvek;
2. (bezpredm. i komu) utvárať sa, vytvárať sa, vznikať: Robia sa Maroškovi kruhy pod očami. (Ráz.) Zakázali po dedine pažite vypásať pomedzi domy a záhrady, lebo že sa škoda robí. (Taj.) Na chrbte sa mi robil srieň. (Švant.) V tyle hrubé záhyby sa robili. (Kuk.) Už po ceste robilo sa im zle (Taj.) bolo im zle
● hovor. Čo sa mu robí? a) čo mu je, čo je s ním?; b) čo si myslí, ako si to predstavuje?
3. (kým, čím, akým, so spoj že, akoby) tváriť sa, stavať sa, predstierať niečo: r. sa dôležitým, milým, hlúpym, nevinným, vážnym, svätým, múdrym, sprostým, hluchým; r. sa bláznom, hrdinom; Divne sa on robí pri takej všednej výpovedi. (Kuk.) Robí sa, že spí. (Taj.) Robila sa, že ho nepozná. (Jégé) Strakatý kôň len sa robil, že ťahá. (Jes-á) Robil som sa, akoby ma to nezaujímalo. (Fig.) Robí sa, akoby nepočul. (Vám.) Robil sa, akoby nič. (Min.);
opak. robievať sa;
dok. urobiť sa