Slovenské slovníky

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

alebo spoj. priraď. vyj.

1. vylučovací vzťah; často dvojčl. a. – a., buď – a., v otázke či – a.: teraz a. nikdy; prv a. neskôr; a. sa pomeríme, a. sa rozídeme; spýtaj sa, či ho máme čakať a. príde za nami sám

2. a. aj/i, a. dokonca, a. aspoň stupňovací al. odstupňúvací vzťah: oklame ťa a. dokonca okradne

3. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia, a, či: požiadať rodičov a. priateľov; čakať doma a. na dvore, a. na ulici

alegória -ie ž. vyjadrenie myšlienky obrazom, inotaj;

alegorický príd.: a-á postava, a. voz;

alegoricky prísl.;

alegorickosť -i ž.

ale

I. spoj. priraď.

1. vyj. odporovací vzťah, no: starý, a. jarý; pomaly, a. iste; vo výraze síce – a. s odtienkom prípustky: slnko síce svietilo, a. fúkal studený vietor

2. nielen – a. aj/i, v zápore nielen – ale ani vyj. stupňovací vzťah: plán sme nielen splnili, ale aj/i prekročili; nielenže neprišiel, a. sa ani neozval

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu: nepovedal nič, a. celkom nič; môžem ísť s vami? a. áno; vy ste a. dobrý!

2. expr. i aleže uvádza zvol. vetu so silným citovým zafarbením: a. ste mi vyviedli! aleže sa držíte!

3. pričleňuje vetný člen al. vetu: prišiel, a. iba na chvíľu

4. hovor. a. kde(že), a. čo(by), a. ba vyj. zápor, odmietnutie; vôbec nie, ešteže čo: ste už hladní? a. kde(že)!

III. cit. vyj. začudovanie: a., a., kde sa tu beriete?

aleja -e -í -am -ach ž. cesta vysadená z oboch strán stromami, stromoradie: gaštanová a.

aleluja

I. cit. bibl. vyj. chválenie Boha

II. aleluja neskl. s. radostný náb. chválospev: veľkonočné a.

● expr. (až) do a. veľa, do omrzenia

alergia -ie ž. zvýšená citlivosť organizmu (a jeho reakcia) na niekt. látky, precitlivenosť;

alergický príd.: a-á nádcha; byť na niečo a. i pren. neznášať niečo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

alebo spoj.

alegória ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; alegorický; alegoricky prísl.; alegorickosť ‑i ž.

alegorizovať ‑uje ‑ujú nedok.

aleja ‑e ‑í D ‑am L ‑ach ž.

ale spoj., čast. i cit.

a tak ďalej, skr. atď.

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aalen [á-] -u m. ‹VM› geol. spodný stupeň strednej jury (podľa mesta Aalen v Nemecku)

ad Calendas Graecas [-dás grékás] ‹l› kniž. na grécke kalendy, t. j. nikdy (lebo kalendy boli časťou starorím. kalendára); najmä v spoj. odkladať niečo ad C. G. stále, večne, donekonečna

adrenalektómia -ie ž. ‹l + g› lek. chirurgické odstránenie nadobličky

adverbiále neskl. s. (N mn. -liá) ‹l› lingv. vetný člen rozvíjajúci sloveso, prídavné meno al. príslovku a označujúci miestne, časové, spôsobové, príčinné, účelové, podmienkové a prípustkové okolnosti a vzťahy, príslovkové určenie

afgalén -u m. ‹g› text. mäkko splývajúca vlnená tkanina v plátnovej väzbe s vytkaným pozdĺžnym pásikom (na dámske šaty)

akatalektický príd. ‹g› lit. a. verš bez katalexie, uzavretý úplnou stopou (op. katalektický)

aktuopaleontológia -ie ž. ‹l + g› odvetvie paleontológie, ktoré (v duchu aktualizmu) prenáša poznatky získané pri biologickom pozorovaní súčasných živočíchov na vyhynuté živočíchy

ana partes aequales [-és ékválés] ‹l› lek. narovnako (na lekárskych receptoch)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a ani • ako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonoval • ba ani • ba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek) • ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdeby • kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby! • expr.: ale ba • ale čo • ale čoby • ale kde • ale kdeže • ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli • expr.: ešte čo • ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo! • hovor. čoby • hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by! • hovor. expr.: horký • horky • horkýže • horkýžetam • zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť! • veru nie • vôbec nie • ani myslieť • ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)

2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'

3. p. ale 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

adverbiale neskl. str. gram. zastar. príslovkové určenie

akatalektický príd.: metr. a. verš zakončený úplnou stopou, neskrátený

akatalepsia, -ie ž. psych. chorobná nechápavosť

alebo spoj. priraď. vylučovacia spája a) časti viacnásobného vetného člena, ak sa ich obsahy jednak vylučujú, jednak sa kladú proti sebe (v takom prípade sa pred alebo píše čiarka; ak chýba protikladné postavenie, t. j. ak sa spájajú dva výrazy, ktoré vyjadrujú dve možnosti, eventualitu, čiarka pred alebo sa nepíše); pri dôraze býva alebo pred obidvoma, príp. troma členmi: Mohla by mu ho (rýľ) schovať, alebo miesto neho nastrčiť iný. (Hor.) Sedliak nemal príčiny ctiť jedného alebo druhého. (Kuk.) Počúval, alebo hovoril aj sám do smiechu. (Taj.) Vari som ja taká alebo taká. (Kuk.); b) spája dve samostatné vety, ktoré sa obsahovo vzájomne vylučujú (často býva v oboch vetách: alebo ... alebo; buď ... alebo); spája do vylučovacieho súvetia dve zisťovacie otázky (či ... alebo): Hja, ten je z tých čo sa ponúknu, alebo domyslia. (Kuk.) Na ich otázky alebo len kývne, alebo odsekne. (Pláv.) Alebo ju (ženu) vyháňal, alebo ju spolu volal, alebo sám sa driapal na lúky (Taj.) Buď už bol okolo sena, alebo zvyšné kosy skúmal. (Taj.) Bartík nevedel, či to na posmech, alebo vážne hovorí. (Hor.)

● alebo — alebo treba sa rozhodnúť pre jednu z dvoch vecí, niet tretej možnosti: Mala by si sa s ním dohovoriť a povedať mu, že alebo — alebo. (Jégé)

ale

I. spoj.

1. odporovacia vyjadruje odporovací vzťah a) v rámci viacnásobného vetného člena (= však): starý, ale jarý; nízka, ale dosť rozložitá izba; pomaly, ale iste; b) v odporovacej vete (často dvojčlenná síce ... ale): Neodvetil ani slova, ale vošiel do izby. (Jégé) Počula síce hlas chlapcov, ale nevenovala mu pozornosť. (Zúb.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.)

2. v spojení nielen ... ale aj (ale i) má význam stupňovací: Nielen dnes, ale i za sto rokov. (Jégé) Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie. (Jes.) Svoje úlohy sme nielen splnili, ale aj prekročili.

3. v čele vety nadväzuje voľne na predchádzajúcu reč a vyjadruje mierny odporovací vzťah: S dáždnikom sa už dávno prestala hrať. Ale ho preto opatruje, nebožiatko. (Jégé)

II. čast.

1. zosilňuje, zdôrazňuje význam slova, pred ktorým stojí, alebo význam celej vety: Nepovedal nič, ale celkom nič. — Dobre, ale dobre, pán kolega. (Tat.) Môžeme ísť spolu? — Ale áno. (Jégé) Ty sa opovažuješ takto s nami nakladať, nuž ale ty? (Kal.)

2. uvádza zvolacie vety so silným citovým zafarbením (niekedy i vo forme otázky); zried. býva i uprostred vety: Ach, ach, ale ste mi vyviedli, — božekal riaditeľ. (Tat.) Nuž ale či toto kto slýchal? (Stod.) Ale, preboha, si to ty? (Kuk.) Ale nevravte! (Tat.) iron. Vy ste ale dobrý!

3. nár. má význam častice asi: „ale sto korún“, správ. asi;

III. cit.

1. vyjadruje začudovanie: Ale, ale, taký sveta skúsený človek, ako ste vy, a neviete si pomôcť! (Jégé)

2. hovor. v spojení s niektorými zám. prísl. a čast. (ale kde, ale kdeže, ale čo, ale čoby, ale ba) vyjadruje zápor, vôbec nie, ešteže čo: Je od tých čias — ja, veru, bude aj tridsať rokov, ale čo, viac! (Taj.) Pokrútil hlavou a povedal: Ale ba, adaj do áreštu? (Krno)

kde zám. prísl.

I. opyt. pýtame sa ňou

1. na miesto, na ktorom sa niečo deje, na ktorom niečo je: A detiská kde sú? (Jil.) Kde sme vlastne? (Kuk.)

2. na miesto, na ktoré niečo smeruje, na ktoré miesto (= kam): Kde ideš? V tých istých významoch býva v rečníckych otázkach al. vo vetách rozvažovacích: Kde sa v ňom berie toľká odvaha! — Kde som to len prišiel!

II. vzťaž. uvádza a) vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu (obyč. súvsťaž. s prísl. tam al. tu): Tam, kde more z južnej strany bije vždy na poplach... (Jil.) Kde ho postavíš, tam bude stáť. (Tat.) Kde nič nieto, (tam) ani smrť neberie prísl. o veľkej biede; kde sa vzal, tu sa vzal (v rozprávačskom štýle) náhle, nečakane sa objavil; kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, na neurčitom mieste; kde nič, tu nič výraz záporu: A zrna kde nič, tu nič (Kal.) niet. Striehne Janko, striehne, no kde nič, tu nič, po šarkanovi ani vidu ani slychu. (Karv.); b) vedľajšiu vetu prívlastkovú: Do cesty padnú mestá, kde vlak stojí niekoľko minúť. (Kuk.) Tieto zásady platia v prípadoch, kde je použitie cudzieho práva vylúčené. (Luby); c) zastar. vedľajšiu vetu časovú (= keď): A doba už prichodila, kde telo vypovedalo službu. (Vaj.) Je ona pomník lepších časov, kde sa ľudia nebáli ľudí. (Kuk.); d) vedľajšiu vetu prípustkovú: Kde ich berie, kde nie, zavše prinesie knižôčku (Podj.) nech ich berie kdekoľvek.

III. neurč.

1. kdekoľvek, hocikde: Každý býva, kde býva. (Kuk.) Vyrútili sa, kde ktorý bol. (Tim.) Kde aký chlap, všetci sa pobrali k richtárovi. (Jil.)

● bohvie kde, čertvie kde, nevedno kde a) kdekoľvek, na neurčitom mieste; b) kamkoľvek, na určité miesto; kde inde hocikde inde, kdekoľvek inde: Pozorovať nedostatok vody, väčší než kde inde. (Kuk.)

2. (v spojení so slovesom byť a mať) niekde, voľakde; niekam, voľakam; nikde, nikam: nemá kde ísť, nemá sa kde podieť, nebolo kde sa pohnúť, máme kde bývať, je kde ísť;

IV. (čast. al. cit.)

1. hovor. kde, kdeby, v odpovedi na otázku i ale kde vyjadruje popretie niečoho, odmietnutie: Ó ja, kdeby ja? — duší sa. (Ráz.)

2. uvádza vety zvolacie, v ktorých sa vyjadruje silné pochybovanie, malá pravdepodobnosť: Kde prekročí on priepasť, ktorá je medzi ňou a ním. (Kuk.) Kdeby také šťastie! (Vaj.)

síce spoj.

1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)

2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) Má síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)

3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)

4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a síce“ miesto a to

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

acetál podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) acetál; (bez) acetálu; (k) acetálu; (vidím) acetál; (ó) acetál!; (o) acetále; (s) acetálom;

(štyri) acetály; (bez) acetálov; (k) acetálom; (vidím) acetály; (ó) acetály!; (o) acetáloch; (s) acetálmi;

adverbiále podstatné meno, stredný rod

(jedno) adverbiále; (bez) adverbiále; (k) adverbiále; (vidím) adverbiále; (ó) adverbiále!; (o) adverbiále; (s) adverbiále;

(dve) adverbiále; (bez) adverbiále; (k) adverbiále; (vidím) adverbiále; (ó) adverbiále!; (o) adverbiále; (s) adverbiále;

alegória podstatné meno, ženský rod

(jedna) alegória; (bez) alegórie; (k) alegórii; (vidím) alegóriu; (ó) alegória!; (o) alegórii; (s) alegóriou;

(dve) alegórie; (bez) alegórií; (k) alegóriám; (vidím) alegórie; (ó) alegórie!; (o) alegóriách; (s) alegóriami;

alegória podstatné meno, ženský rod

(jedna) alegória; (bez) alegórie; (k) alegórii; (vidím) alegóriu; (ó) alegória!; (o) alegórii; (s) alegóriou;

(štyri) alegórie; (bez) alegórií; (k) alegóriám; (vidím) alegórie; (ó) alegórie!; (o) alegóriách; (s) alegóriami;

alegória podstatné meno, ženský rod

(jedna) alegória; (bez) alegórie; (k) alegórii; (vidím) alegóriu; (ó) alegória!; (o) alegórii; (s) alegóriou;

(tri) alegórie; (bez) alegórií; (k) alegóriám; (vidím) alegórie; (ó) alegórie!; (o) alegóriách; (s) alegóriami;

alegorický prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) alegorický; (bez) alegorického; (k) alegorickému; (vidím) alegorického; (ó) alegorický!; (o) alegorickom; (s) alegorickým;

(štyria) alegorickí; (bez) alegorických; (k) alegorickým; (vidím) alegorických; (ó) alegorickí!; (o) alegorických; (s) alegorickými;

(jeden) alegorickejší; (bez) alegorickejšieho; (k) alegorickejšiemu; (vidím) alegorickejšieho; (ó) alegorickejší!; (o) alegorickejšom; (s) alegorickejším;

(štyria) alegorickejší; (bez) alegorickejších; (k) alegorickejším; (vidím) alegorickejších; (ó) alegorickejší!; (o) alegorickejších; (s) alegorickejšími;

(jeden) najalegorickejší; (bez) najalegorickejšieho; (k) najalegorickejšiemu; (vidím) najalegorickejšieho; (hej) najalegorickejší!; (o) najalegorickejšom; (s) najalegorickejším;

(traja) najalegorickejší; (bez) najalegorickejších; (k) najalegorickejším; (vidím) najalegorickejších; (hej) najalegorickejší!; (o) najalegorickejších; (s) najalegorickejšími;

mužský rod, neživotné

(jeden) alegorický; (bez) alegorického; (k) alegorickému; (vidím) alegorický; (ó) alegorický!; (o) alegorickom; (s) alegorickým;

(štyri) alegorické; (bez) alegorických; (k) alegorickým; (vidím) alegorické; (ó) alegorické!; (o) alegorických; (s) alegorickými;

(jeden) alegorickejší; (bez) alegorickejšieho; (k) alegorickejšiemu; (vidím) alegorickejší; (ó) alegorickejší!; (o) alegorickejšom; (s) alegorickejším;

(štyri) alegorickejšie; (bez) alegorickejších; (k) alegorickejším; (vidím) alegorickejšie; (ó) alegorickejšie!; (o) alegorickejších; (s) alegorickejšími;

(jeden) najalegorickejší; (bez) najalegorickejšieho; (k) najalegorickejšiemu; (vidím) najalegorickejší; (hej) najalegorickejší!; (o) najalegorickejšom; (s) najalegorickejším;

(dva) najalegorickejšie; (bez) najalegorickejších; (k) najalegorickejším; (vidím) najalegorickejšie; (hej) najalegorickejšie!; (o) najalegorickejších; (s) najalegorickejšími;

ženský rod

(jedna) alegorická; (bez) alegorickej; (k) alegorickej; (vidím) alegorickú; (ó) alegorická!; (o) alegorickej; (s) alegorickou;

(dve) alegorické; (bez) alegorických; (k) alegorickým; (vidím) alegorické; (ó) alegorické!; (o) alegorických; (s) alegorickými;

(jedna) alegorickejšia; (bez) alegorickejšej; (k) alegorickejšej; (vidím) alegorickejšiu; (ó) alegorickejšia!; (o) alegorickejšej; (s) alegorickejšou;

(dve) alegorickejšie; (bez) alegorickejších; (k) alegorickejším; (vidím) alegorickejšie; (ó) alegorickejšie!; (o) alegorickejších; (s) alegorickejšími;

(jedna) najalegorickejšia; (bez) najalegorickejšej; (k) najalegorickejšej; (vidím) najalegorickejšiu; (hej) najalegorickejšia!; (o) najalegorickejšej; (s) najalegorickejšou;

(tri) najalegorickejšie; (bez) najalegorickejších; (k) najalegorickejším; (vidím) najalegorickejšie; (hej) najalegorickejšie!; (o) najalegorickejších; (s) najalegorickejšími;

stredný rod

(jedno) alegorické; (bez) alegorického; (k) alegorickému; (vidím) alegorické; (ó) alegorické!; (o) alegorickom; (s) alegorickým;

(dve) alegorické; (bez) alegorických; (k) alegorickým; (vidím) alegorické; (ó) alegorické!; (o) alegorických; (s) alegorickými;

(jedno) alegorickejšie; (bez) alegorickejšieho; (k) alegorickejšiemu; (vidím) alegorickejšie; (ó) alegorickejšie!; (o) alegorickejšom; (s) alegorickejším;

(štyri) alegorickejšie; (bez) alegorickejších; (k) alegorickejším; (vidím) alegorickejšie; (ó) alegorickejšie!; (o) alegorickejších; (s) alegorickejšími;

(jedno) najalegorickejšie; (bez) najalegorickejšieho; (k) najalegorickejšiemu; (vidím) najalegorickejšie; (hej) najalegorickejšie!; (o) najalegorickejšom; (s) najalegorickejším;

(štyri) najalegorickejšie; (bez) najalegorickejších; (k) najalegorickejším; (vidím) najalegorickejšie; (hej) najalegorickejšie!; (o) najalegorickejších; (s) najalegorickejšími;

alegorický prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) alegorický; (bez) alegorického; (k) alegorickému; (vidím) alegorického; (ó) alegorický!; (o) alegorickom; (s) alegorickým;

(traja) alegorickí; (bez) alegorických; (k) alegorickým; (vidím) alegorických; (ó) alegorickí!; (o) alegorických; (s) alegorickými;

(jeden) alegorickejší; (bez) alegorickejšieho; (k) alegorickejšiemu; (vidím) alegorickejšieho; (ó) alegorickejší!; (o) alegorickejšom; (s) alegorickejším;

(traja) alegorickejší; (bez) alegorickejších; (k) alegorickejším; (vidím) alegorickejších; (ó) alegorickejší!; (o) alegorickejších; (s) alegorickejšími;

(jeden) najalegorickejší; (bez) najalegorickejšieho; (k) najalegorickejšiemu; (vidím) najalegorickejšieho; (hej) najalegorickejší!; (o) najalegorickejšom; (s) najalegorickejším;

(štyria) najalegorickejší; (bez) najalegorickejších; (k) najalegorickejším; (vidím) najalegorickejších; (hej) najalegorickejší!; (o) najalegorickejších; (s) najalegorickejšími;

mužský rod, neživotné

(jeden) alegorický; (bez) alegorického; (k) alegorickému; (vidím) alegorický; (ó) alegorický!; (o) alegorickom; (s) alegorickým;

(tri) alegorické; (bez) alegorických; (k) alegorickým; (vidím) alegorické; (ó) alegorické!; (o) alegorických; (s) alegorickými;

(jeden) alegorickejší; (bez) alegorickejšieho; (k) alegorickejšiemu; (vidím) alegorickejší; (ó) alegorickejší!; (o) alegorickejšom; (s) alegorickejším;

(štyri) alegorickejšie; (bez) alegorickejších; (k) alegorickejším; (vidím) alegorickejšie; (ó) alegorickejšie!; (o) alegorickejších; (s) alegorickejšími;

(jeden) najalegorickejší; (bez) najalegorickejšieho; (k) najalegorickejšiemu; (vidím) najalegorickejší; (hej) najalegorickejší!; (o) najalegorickejšom; (s) najalegorickejším;

(dva) najalegorickejšie; (bez) najalegorickejších; (k) najalegorickejším; (vidím) najalegorickejšie; (hej) najalegorickejšie!; (o) najalegorickejších; (s) najalegorickejšími;

ženský rod

(jedna) alegorická; (bez) alegorickej; (k) alegorickej; (vidím) alegorickú; (ó) alegorická!; (o) alegorickej; (s) alegorickou;

(štyri) alegorické; (bez) alegorických; (k) alegorickým; (vidím) alegorické; (ó) alegorické!; (o) alegorických; (s) alegorickými;

(jedna) alegorickejšia; (bez) alegorickejšej; (k) alegorickejšej; (vidím) alegorickejšiu; (ó) alegorickejšia!; (o) alegorickejšej; (s) alegorickejšou;

(tri) alegorickejšie; (bez) alegorickejších; (k) alegorickejším; (vidím) alegorickejšie; (ó) alegorickejšie!; (o) alegorickejších; (s) alegorickejšími;

(jedna) najalegorickejšia; (bez) najalegorickejšej; (k) najalegorickejšej; (vidím) najalegorickejšiu; (hej) najalegorickejšia!; (o) najalegorickejšej; (s) najalegorickejšou;

(dve) najalegorickejšie; (bez) najalegorickejších; (k) najalegorickejším; (vidím) najalegorickejšie; (hej) najalegorickejšie!; (o) najalegorickejších; (s) najalegorickejšími;

stredný rod

(jedno) alegorické; (bez) alegorického; (k) alegorickému; (vidím) alegorické; (ó) alegorické!; (o) alegorickom; (s) alegorickým;

(štyri) alegorické; (bez) alegorických; (k) alegorickým; (vidím) alegorické; (ó) alegorické!; (o) alegorických; (s) alegorickými;

(jedno) alegorickejšie; (bez) alegorickejšieho; (k) alegorickejšiemu; (vidím) alegorickejšie; (ó) alegorickejšie!; (o) alegorickejšom; (s) alegorickejším;

(dve) alegorickejšie; (bez) alegorickejších; (k) alegorickejším; (vidím) alegorickejšie; (ó) alegorickejšie!; (o) alegorickejších; (s) alegorickejšími;

(jedno) najalegorickejšie; (bez) najalegorickejšieho; (k) najalegorickejšiemu; (vidím) najalegorickejšie; (hej) najalegorickejšie!; (o) najalegorickejšom; (s) najalegorickejším;

(štyri) najalegorickejšie; (bez) najalegorickejších; (k) najalegorickejším; (vidím) najalegorickejšie; (hej) najalegorickejšie!; (o) najalegorickejších; (s) najalegorickejšími;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rozpálenie [-í] s
1. zapálenie, rozžeravenie: w Karthagu bil buch z medi, prazny w sobe, na truňe sedicy, k rozpaleňi luna geho w ňem oheň horicy gv 1755; aestuatio: rozpáleni, wreni; inflammatio: rozpálenj, zapálenj ks 1763
2. vysoká teplota, rozhorúčenie; zápal: sstrbak a čekanka su wyborne lekarstwy proti rozpalenj yater, byt gych kdo yako ljsti syrowe aneb warene gedl mt 17. st; rozpálenjm krwe se trápila s. Gorgonya zp 1716; causus: rozpáleni, zymnica ks 1763

rozpálenina ž zápal: sanytra odporuge rozpálenině, hnilosti a horučosti škd 1775

rozpálený príd
1. (ohňom) rozžeravený, žeravý, ohnivý: clibanus: pec rospalena np 17. st; whodt tu rozpalenu rudu z tygle do toho wapna, nech tak ochladne och 17. st; (Ponticus a Blandina) na rozpalenem zeleznem stolcy uprazeny byli pp 1734; mnohim krestanom železne rozpalene w ohni klobuki na hlawu tiskali ms 1758; wezmi gednu rozpalenu ocgelku, gj w mlece zachlaď a takowe mleko py ht 1760; rozpálené slunko owcám slabé mozky roztopi vov 1779 horúce
• vtedi a zatúď sa má železo kuvaťi, zakúď rozpálené jest br 1785 veci treba riešiť, kým sú aktuálne
2. (o ľudskom tele) účinkom tepla, horúčky, fyzickej námahy ap. rozhorúčený, horúci; zapálený: telo rozpalene mbf 1721; hluzawé nádobky rozpálené pluca obwlažugu škd 1775; z wypressowaného malinowého owoca musst welmi dobrý lek gest od horučosti bolawému a rozpalenému hrdlu bin 1799; (ľudia) guž z nápogem plny a z wjnem rozpáleny čo dobrého wykonáwati možú blr 18. st podpití
3. citovo vzrušený, rozohnený: tak roznjčen a rozpálen abych byl skrz ťe obhágen w hoďinu dne súdného cc 1655; calentes adhuc recenti pugna feroces: od bitwy gesstě rozpálenj wogácy wu 1750; irritatus: rozdráženy, rozhňewany, rozpáleny, podpúďeny ks 1763; Pane, kedy z nagrozpaleňégssyma žádosťama teba milowat budem? blr 18. st; Petre hnewem rospaleny witahol swug mečz z posswy, dal sa s nym do Žyduw ws 18. st;
-e prísl k 1: fervide: wrele, rozpáleňe ks 1763;
-osť ž žeravosť: železo gest podstata, ale geho studenost, ťeplost, rozpalenost gsau gakowosti geho stn 1785

rozžialený [-že-] príd rozľútostený: Idomeneus welice rozželeny, že hosté odegdú pt 1778

schválenie [-í] s povolenie, súhlas: predne obsahuge tieto rečj sancti conjugii comendationem, schwalenj poctyweho manželstwj cs 18. st; collaudatio: schwálenj pd 18. st

šalebník m klamár, luhár: deceptor: ssalebnjk pd 18. st

šalebný príd klamný, klamársky: fraudulantus: ssalebný;
-e prísl: fraudulanter: ssalebně pd 18. st

šialený [šia-, šá-] príd
1. pomätený, choromyseľný, bláznivý, nenormálny: dorezaný gsu tre barany z Wychodney, prihnaný, ssialený ilava 1663; beda ssálenym čarodegnjkúm a čarodegnjcem, kterj se ssatanassowi oddawagj, od Boha odstupugj op 1685; abalienatus mente: ssálený; demens: blázen, ssaleny, hlúpy, otréssťeny; phanaticus: blázen, blázniwy, ssáleny ks 1763; kam mne mug ssalenj rozum priwedel mik 18. st
o obecanka ssalenému radost sin 1678
2. expr veľmi veľký, strašný: potom strogj dostatečne ten obraz pro ssaleny peniez, neb se za to niekolyk zlatych nestažugy dat hl 17. st;
-e prísl k 1: ona tak bola pekná, že sa w neg ssalene zamilowal, i w ten čas bol oprawdiwe nessťastliwím ds 1795;
po šialensky [šá-] prísl výraz: mudre budu tote mudrci tam, kde sa sami za blazniwich wihlasowat budu, že tak po ssalenski robili a werily sj 18. st;
šialenosť ž,
šialenstvo [-í] s
1. bláznovstvo, pomätenosť, strata rozumového úsudku, nepríčetnosť: (v nadpise) o šalenosti (:mania:) ht 1760; alienatio mentis: ssalénstwi ks 1763
2. bláznivý, nezmyselný, nerozumný skutok: v tento den v svých synagogách strélagú a rachetle pusstegj, tancugj, pigu a do takého šalenstvj se pusstegj, že nešanugjce modlitby své, vadga se a bijú bt 1758; amentia: nesmyslnost, ssálenstwi ks 1763

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

alebrž

ale_K1

ale_1

ale_2

ale_3

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

8 Adamovské Kochanovce TN/TC trenč. 1960 zlúč o. Adamovce-Malé Bierovce (1895 zlúč. o. Adamovce a Malé Bierovce) a Kochanovce do o. Adamovské Kochanovce.
1960– Adamovské Kochanovce
Adamovce-Malé Bierovce: 1863 Adamóc és Kisbiróc, 1895–1902 Adamóckisbiróc, 1907–1913 Ádámfalva, 1920–1960 Adamovce-Malé Bierovce
Adamovce: 1773 Adamocz, Adamowcze, 1786, 1808 Adamócz, Adamowce, 1873–1892 Adamóc
Malé Bierovce: 1773 Birocz, Birowcze, 1786 Kisch-Birócz, Birowčeky, 1808 Kis-Birócz, Malé Bírowce, 1873–1892 Kisbiróc
Kochanovce: 1773 Kochanocz, Kochanowcze, 1786 Kochanócz, 1808 Kochanóc, Kochanowce, 1863 Kochanoc, 1873–1888 Kohanóc, 1892–1902 Kochanóc, 1907–1913 Vágkohány, 1920–1960 Kochanovce

10 Alekšince NR/NI nitr.
1773 Elecske, Alaxinetz, Alaxincze, 1786 Elecschke, Alaxince, 1808 Elecske, Alakssince, 1863 Eletske, 1873–1913 Elecske, 1920– Alekšince

72 Belá-Dulice MT/ZI turč. 1971 zlúč. o. Belá a Dulice.
1971– Belá-Dulice
Belá: 1773, 1808 Bela, 1786, 1888–1907 Bella, 1863 Béla és Ocskólehota, 1873–1877 Bela és Ocskalehota, 1882 Bella, Bélafalu és Ocskalehota, 1913 Turócbéla, 1920–1971 Belá
Dulice: 1773 Gyulafalva, Dulicze, 1786 Dulitz, 1808 Dulicz, Gyulafalva, Dulice, 1863 Dulic, 1873–1907 Gyulafalu, 1913 Gyulafalva, 1920–1971 Dulice

1204 Lehota NR/NI nitr.
1773 Lehotha, 1808 Lehota, Lhota, 1863–1907 Abalehota, 1913 Abaszállás, 1920– Lehota

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko ABOTALEBI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 3×;

Priezvisko AGABALENCOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

Priezvisko AGABALENC sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;

Priezvisko AGALEREV sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko AGUDOGO ALEXANDER KOFI AL sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
VEĽKÝ MEDER, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;

Priezvisko ALEJNIKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

Priezvisko ALEJNIKOV sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ALEJNÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 2×;