amendolores, pís. i amen dolores cit. ⟨hebr. + lat.⟩ hovor. ▶ vyjadruje rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie; syn. no zbohom, (no) hotovo: Takú dokatovanú nohu už viac neobuješ. Ak spuchne, amendolores. [P. Hrúz]; Sotva človek prešiel za chatu - amen dolores, odpadky, svinstvo. [M. Ferko]
amenglória, pís. i amen glória cit. ⟨hebr. + lat.⟩ hovor. ▶ vyjadruje rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie; syn. no zbohom, (no) hotovo: Len čo mi to prišlo na um - amenglória! [H. Zelinová]; Keď takého niekto pokazí - amen glória! [V. Bednár]
amen-tma, pís. i amen tma cit. ⟨prvá časť hebr.⟩ hovor. ▶ vyjadruje rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie, to nebude dobré; syn. no zbohom, koniec: Keď tomu príde na chuť, amen tma! [I. Habaj]; Potom amen tma s takým slovenským futbalom! [Sme 1996]
amen1 cit. ⟨hebr.⟩ 1. bibl. ▶ (v Starom zákone) vyjadruje potvrdenie výroku, ktorý povedal niekto iný, tak je
2. bibl. ▶ (v Novom zákone) vyjadruje Ježišovo potvrdenie pravdivosti svojich slov, veru: a., hovorím ti
3. náb. ▶ v kresťanskej liturgii záver modlitieb, hymnov, požehnaní, sviatostných formúl vyznania viery a pod., ktorým sa vyjadruje súhlas s tým, čo bolo povedané, tak je: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen; Povedal amen a kajúcne sa prežehnal. [M. Krno]
4. ▶ slovo na záver potvrdzujúce nemennosť povedaného: Povedal som, čo som chcel, amen. [I. Stodola]; Čas zídeniu, čas rozídeniu, berte sa každý po svojej práci, amen. [V. Bednár]; Si zelenáč. Odteraz až naveky. Amen. [V. Mináč]
5. ▶ vyjadruje nespokojnosť, pohŕdanie, iróniu; syn. no zbohom, no hotovo: Keby si mal rozprávať ty, tak amen. [P. Hrúz]
◘ fraz. je to ako amen v Otčenáši a) jasné, samozrejmé b) neoddeliteľne späté; amen aleluja zvolanie pri prekvapení, strachu
amen2 neskl. s. ⟨hebr.⟩ 1. hovor. expr. (i s kým, s čím) ▶ (je) koniec: už je s ním a.; s pokojným životom bol a.; S jeho rozvážnou povahou je amen. [D. Mitana]; V tomto kraji je už so včelami amen. [V. Bednár]; So všetkým pekným je v mojom živote navždy a nemeniteľne amen. [H. Zelinová]; Treba tu dačo urýchlene robiť, lebo amen. [P. Karvaš] bude zle
2. zried. ▶ krátky časový úsek, chvíľka, moment: Starena sa na amen zastavila. [M. Urban]; Za amen sú hore. [A. Plávka]; Nemusí čakať osemdesiaty rok, vlasy mu zbelejú za amen. [F. Švantner]
◘ fraz. prísť na amen na záver, na samý koniec niečoho; už mu je amen a) zomrel b) bude s ním zle, je koniec s jeho činnosťou, aktivitami a pod.