analfabet -a m. negramotný človek;
pren. expr. nevzdelanec, zaostalec: ekonomický a.;
analfabetka -y -tiek ž.
analfabet -ta pl. N -ti m.
analfabet -ta pl. N -ti m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ kto nevie čítať ani písať, negramotný (človek): a. namiesto podpisu napísal tri krížiky; kurzy pre analfabetov; pren. pejor. Hlavný predstaviteľ je síce fešák na pohľadanie, ale inak úplný analfabet. [G. Rothmayerová] veľmi obmedzený človek, nevzdelanec 2. expr. ▶ kto sa nevyzná v danom odbore: počítačový a.; absolútny hudobný a.; totálny kultúrny a.; patriť medzi matematických analfabetov; nechcel vyzerať ako technický a.; Eugen bol zručný technik, ale koncertný a literárny analfabet. [H. Dvořáková] ▷ analfabetka -ky -tiek ž.: Ako môžete uverejniť list politickej analfabetky? [Pd 1998]
analfabet -a m. (analfabetka -y ž.) ‹g›
1. kto nevie čítať a písať, negramotný
2. pejor. zaostalec, nevzdelanec, obmedzenec, hlúpy človek vôbec al. v danom odbore (aj nadávka);
analfabetský príd.;
analfabetsky prísl. k 2;
analfabetstvo -a s. analfabetizmus
analfabet p. nevzdelanec
nevzdelanec obyč. pejor. nevzdelaný človek • pejor. nevedomec: prejavil sa ako nevzdelanec, nevedomec • expr. analfabet: ekonomický analfabet • pejor.: barbar • ignorant
analfabet, -a m. človek, ktorý nevie písať ani čítať; negramotný človek; veľmi zaostalý človek;
pren. človek, ktorý sa vôbec nevyzná v určitom odbore: politický a.