Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

amerikanizácia -ie ž. amerikanizovanie (sa)


amerikanizovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť amer. pomerom, zvyklostiam ap.: a. umenie; a-nie životného štýlu

// amerikanizovať sa: rodiny emigrantov sa a-jú


ani

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací al. rozlučovací vzťah v záporných vetách: nemal už otca a. matky; nemám a. čas, a. vôľu; neprišiel a. sa neozval

2. a. nie (tak) – ako (skôr) stupňovací vzťah: a. nie tak deti, ako skôr rodičia ...

B. podraď. vyj.

1. prirovnávací vzťah, ako: hladký a. sklo; robota ide a. po masle dobre

2. a. čo by, a. keby význ. krajnej podmienky: neprezradil by, a. čo by/keby ho lámali

II. čast.

1. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz: nepovedať a. slovo; nemám a. haliera; ako sa máš? – a. sa nepýtaj! nie dobre

2. nadväzuje na situáciu a vyj. nerozhodnosť: budeš obedovať? – a. veľmi nie

a. za → svet, a. za nič (na svete) za nijakých okolností


anilín [-n-l-] -u m. chem. bezfarebná jedovatá kvapalina použ. na výr. farbív a liekov;

anilínový príd.: a-é farby


animovaný [an-] príd.: a. film kreslený al. bábkový


anión -a/-u m. fyz. záporne nabitý ión, op. katión

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Afganistan ‑u m.; Afganec ‑nca m.; Afganka ‑y ‑niek ž.; afganský
amerikanizácia ‑ie ž.; amerikanizačný
amerikanizmus ‑mu m.
amerikanizovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.; amerikanizovať sa
anilín [an-l‑] ‑u m.; anilínový
ani spoj. i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

acetanilid -u m. ‹l + arab› chem. anilid kyseliny octovej


adjustovanie -ia s. ‹l›

1. polygr. úprava písmolejárskej matrice; úprava šírky odliatku a základného účiaria pred liatím typov písma; presné umiestnenie a úprava predbežne vsadených štočkov do tlačiarenskej formy; (v sadziarni) zaradenie titulkov, poznámok a legendy do stĺpcovej sadzby

2. tech. nastavovanie, nastavenie meradla tak, aby sa dosiahli požadované metrologické vlastnosti, justáž


adoptianizmus -mu m. ‹l› hist., náb. heretický smer v kresťanstve od 8. stor., podľa ktorého sa Ježiš stal Božím Synom adopciou za svoje zásluhy


aeromechanika -y ž. ‹g› súbor častí úžitkovej mechaniky tuhých telies a tekutín zameraných na potreby letectva (aerostatika, aerodynamika a mechanika letu);

aeromechanický príd.


afanit -u m. ‹g› geol. vulkanická hornina, v ktorej sa nedajú jednotlivé súčiastky rozoznať voľným okom;

afanitický príd.: a-á štruktúra; a-é horniny afanity


åkermanit [ó-] i [a-] -u m. ‹VM› miner. štvorcový nerast, kremičitan vápnika a horčíka zo skupiny melilitu (podľa švéd. metalurga A. R. Åkermana)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

amerikanizovať sa prispôsobiť sa americkému spôsobu života • poameričtiť sahovor. poamerikánčiť sa: po dvoch rokoch v USA sa celkom amerikanizoval, poamerikánčil, poameričtil


ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a aniako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonovalba aniba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek)ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2


nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aeromechanika, -y ž. fyz. náuka o rovnováhe a pohybe plynov (aerodynamika a aerostatika)


Afganistan, -u m. štát v strednej Ázii (na Iránskej vysočine);

afganistanský príd.;

Afganec, -nca m. príslušník afganského národa;

Afganka, -y, -niek ž.;

afganský príd.


aganica, -e, -níc ž. agova žena


akanie, -ia str. lingv. vyslovovanie redukovaného a miesto neprízvučných samohlások o, a v ruštine


Alamani, -ov (j. č. Alaman) m. jeden z germánskych kmeňov;

alamanský príd.


Albánia, -ie ž. i Albánsko, -a str. krajina na Balkáne, Albánska ľudová republika;

Albánec, -nca m. príslušník albánskeho národa;

Albánka, -y, -nok ž.;

albánsky príd.: a. jazyk, a. národ


alitovanie, -ia str. tech. pokrývanie povrchu kovu hliníkom na zvýšenie odolnosti proti okysličovaniu, najmä za žiaru, cementácia: a. ocele

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abdikovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abdikovanie; (bez) abdikovania; (k) abdikovaniu; (vidím) abdikovanie; (o) abdikovaní; (s) abdikovaním;

(dve) abdikovania; (bez) abdikovaní; (k) abdikovaniam; (vidím) abdikovania; (o) abdikovaniach; (s) abdikovaniami;


abdikovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abdikovanie; (bez) abdikovania; (k) abdikovaniu; (vidím) abdikovanie; (o) abdikovaní; (s) abdikovaním;

(štyri) abdikovania; (bez) abdikovaní; (k) abdikovaniam; (vidím) abdikovania; (o) abdikovaniach; (s) abdikovaniami;


abdikovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abdikovanie; (bez) abdikovania; (k) abdikovaniu; (vidím) abdikovanie; (o) abdikovaní; (s) abdikovaním;

(tri) abdikovania; (bez) abdikovaní; (k) abdikovaniam; (vidím) abdikovania; (o) abdikovaniach; (s) abdikovaniami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rablovanie p.
rabovanie


rabovanie [-í],
rablovanie s lúpenie, drancovanie, plienenie: wpadnutj do zeme vherské a rabowanj Tatarúw; zahuba nastawala giž Rakussanom a ginym kraginam skrze palenj a rabbowany tatarske a hajduske ružomberok 1599; 1605; kdy mesto wogacy rabowaly, prstene no 3, y tye w nesstastlywem rabowany skapaly krupina 1689; hostinecz pak w tureckem rabowany zhorel selec 1716; Panye, nyedopústsaj na chotári plundroványe, rabloványé, odkel bi naslyedoval plats a narikányé rsp 1758; depopulatio: rabowani ld 18. st


radovanie [-í] s veselosť, plesanie: kdo chvalitebne činj, spolu se radowanj, schwalowanj, napomahanj, podarunky zasluhuge kob 1666; iubilatio: radowánj, weselost ks 1763


rafanie s česanie ľanu, odstraňovanie semenných hlávok: od raffania (ľanu) turaky 24 hranovnica 1788


rachovanie [-í] s nem počítanie, sčítavanie calculatio: počjtani, rachowani; denumeratio: spočitowáni, počjtani, rachowáni ks 1763


rachúnkovanie [-í] s nem počítanie, vypočítavanie: computatio: počitowáni, rachunkowáni; venire in computationem: na rachunkowáni gjti, tam počitati ks 1763

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Aňisko Aňisko Aniz_1 Aniz Aniz_2 Aniz aňiž aňiž aňi_1 aňi aňi_2 aňi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

184 Brezany ZA/ZI trenč.
1773 Bražany, 1786 Brazani, 1808 Brezán, Březany, 1863 Brezány, 18731902 Brezani, 19071913 Litvaberzseny, 1920– Brezany
192 Brezov BJ/PV šariš.
1773 Nyirics, Brezow, 1786 Nyiricsch, Brezani, 1808 Brezó, Nyirjes, Březow, Březany, 18631902 Nyirjes, 19071913 Nyírjes, 1920– Brezov
210 Brvnište PB/TC trenč.
1773 Brvnistye, Brwnisstye, 1786 Brunisstye, 1808 Bronyistye, Bronísstě, 1863, 1888, 1895 Bronistye, 1873 Branistye, 1877 Brvnistie, 1882 Bravnistye, 1892 Bronyistye, 18981902 Brovnistye, 19071913 Boronás, 1920 Brvnište
306 Čermany TO/NI nitr.
1773, 1808 Csermend, Cžermany, 1786 Cschermend, Čermani, 18631913 Csermend, 1920– Čermany
1139 Krušovce TO/NI nitr. 1964 pričl. o. Dolné Chlebany; 19761990 pričl. k o. Topoľčany.
1773 Koross, Krussowcze, 1786 Korosch, Krussowce, 1808 Koros, Krussowce, 18631907 Koros, 1913 Nyitrakoros, 19201976, 1990– Krušovce
Dolné Chlebany: 1773 Alsó-Helbény, Unter-Chlban, Dol[né] Chlebany, 1786 Alschó-Helbing, Nižné Chlebani, 1808 Alsó-Helbény, Dolní Chlbany, Dolní Chlebany, 18631913 Alsóhelbény, 1920 Dolné Chlbany, 19271964 Dolné Chlebany
2328 Šenkvice PK/BL bratisl. 1964 zlúč. o. Malé Čaníkovce a Veľké Čaníkovce do o. Šenkvice.
1964– Šenkvice
Malé Čaníkovce: 1773 Kis-Senkvicz, Klein-Schenkwitz, Male Senkwicze, 1786 Klein-Schenkwitz, [Klein]-Schenkowitz, Kisch-Schenkwitz, 1808 Kis-Senkvicz, Klein-Schenkwitz, Cerowé Ssenkwice, Malé [Ssenkwice], 18631907 Kissenkvic, 1913 Kissenkőc, 1920 Cerové [Šenkvice], Malé Šenkvice, 19271948 Malé Šenkvice, 19481964 Malé Čaníkovce
Veľké Čaníkovce: 1773 Nagy-Senkvicz, Grosz-Schenkwitz, Welke Senkwicze, 1786 Groß-Schenkwitz, [Groß]-Schenkowitz, 1808 Nagy-Senkvicz, Groß-Schenkwitz, Hrubé Ssenkwice, 18631907 Nagysenkvic, 1913 Nagysenkőc, 19201948 Veľké Šenkvice, 19481964 Veľké Čaníkovce
2419 Topoľčany TO/NI nitr. 1971 pričl. o. Malé Bedzany, Veľké Bedzany; 1976(1977 pričl. o. Kuzmice (po 1902 pričl. o. Vitkovce); 19761995 pričl. o. Nemčice; 19761990 pričl. o. Chrabrany, Jacovce, Krušovce; 19761992 pričl. o. Tovarníky; 19761996 pričl. o. Práznovce.
1773 Nagy-Tapolcsan, Nagy-Tapolcsán, Gros-Tapolcsan, Welke Topolcžany , 1786 Groß-Tapolcschán, Nagy-Tapolcschán, Welké Tapolčani, 1808 Nagy-Tapolcsán, Welké Topolčany, 1863, 18881913 Nagytapolcsány, 18731882 Nagytapolcsán, 1920 Topolčany, 1927– Topoľčany
Malé Bedzany: 1773 Alsó-Bűlgyen, Unter-Bulgyin, Dol[ne] Brezany, 1786 Alschó-Bülgyen, Dolne Brezani, 1808 Alsó-Bölgyén, Dolní Bezany, 18631913 Kisbölgyén, 19201971 Malé Bedzany
Veľké Bedzany: 1773 Felső-Bűlgyen, Ober-Bulgyin, Hor[ne] Brezany, 1786 Felschő-Bülgyen, Horne Brezani, 1808 Felső-Bölgyén, Horní Bezany, 18631913 Nagybölgyén, 19201971 Veľké Bedzany
Kuzmice: 1773 Kuzmicz, Kuzmicze, 1786 Kuzmicz, 1808 Kuzmicz, Kuzmice, 18631907 Kuzmic, 1913 Nyitrakozma, 19201976, 1997( Kuzmice
Vitkovce: 1773 Vittkocz, Witkowitz, Witkowcze, 1786 Witkocz, 1808 Vitkócz, Witkowce, 18631902 Vitkóc

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko ABRANIČOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ABRANITSOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

Priezvisko ABRANITS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko AČKÁNIOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
DIELY (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Priezvisko AČKANIOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KOMJATICE, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;

Priezvisko AČKANI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KOMJATICE, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;

Priezvisko AČKÁNI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
ŠURIANKY, okr. NITRA – 1×;
DIELY (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Priezvisko ALTÁNI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 3×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum ANIČKIN PARK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZÁPAD (KOŠICE)
Urbanonymum BANÍCKA ŠTVRŤ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KROMPACHY
Urbanonymum BANICKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
GELNICA
Urbanonymum BANÍCKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE
Urbanonymum BANÍCKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 27):
BAŇA LUCIA (MEDZEV); BANSKÁ ŠTIAVNICA; BOJNICE; BUŠINCE; BYTČICA (ŽILINA); GELNICA; HNÚŠŤA; KANIANKA; KOLÁROVO; KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE; MALACHOV; MARKUŠOVCE; NIŽNÁ SLANÁ; NOVÁ BAŇA; PAČA; PEZINOK; POPRAD; POPROČ; PRIEVIDZA II PÍLY (PRIEVIDZA); ROŽŇAVA; SEBEDRAŽIE; SEVER (KOŠICE); SOLIVAR (PREŠOV); SPIŠSKÁ NOVÁ VES; STARÉ MESTO (BRATISLAVA); VEĽKÁ LEHOTA; VEĽKÝ KRTÍŠ

Urbanonymum Š. BANIČA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PRIEVIDZA II PÍLY (PRIEVIDZA)
Urbanonymum ŠTEFANA BANIČA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
SMOLENICKÁ NOVÁ VES (SMOLENICE); TRNAVA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absolvovanie: →speex →vorbis
Afganistan: →speex →vorbis
animovaný: →speex →vorbis
ani: →speex →vorbis
bombardovanie: →speex →vorbis
budovanie: →speex →vorbis
bývanie: →speex →vorbis
cestovanie: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor