Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asi čast. vyj. hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, približnosť) k vete al. výrazu, možno, azda, hádam: už a. nepríde; a. pred hodinou, a. dvadsať približne


asimilácia -ie ž.

1. asimilovanie (sa): národnostná, jazyková, násilná a.; lingv. spodobovanie hlások podľa znelosti, miesta artikulácie ap.

2. biol. prijímanie látok organizmami na výstavbu tela a na životné funkcie;

asimilačný príd.: a-á schopnosť


asimilovať nedok. i dok.

1. prispôsobovať, prispôsobiť: národnostne a. pôvodné obyvateľstvo

2. nedok. biol. (o rastlinách) vykonávať asimiláciu

// asimilovať sa prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: a. sa v cudzom prostredí


asistencia -ie ž. asistovanie; osoby zúčastnené na ňom: a. pri operácii; za a-ie riaditeľa; primár s a-ou


asistent -a m. pomocný odb. pracovník; ped. al. výskumný pracovník s nižšou kvalifikáciou: a. réžie; (odborný) a. na katedre, v nemocnici;

asistentka -y -tiek ž.: pôrodná a. zdrav. pracovníčka;

asistentský príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asibilácia ‑ie ž.; asibilačný
asi čast.
asignácia ‑ie ž.
asignovať ‑uje ‑ujú dok. i nedok.
asimilácia ‑ie ž.; asimilačný
asimilovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.; asimilovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asi čast. 1. ▶ vyjadruje pravdepodobnosť výrazu al. výpovede; syn. možno, zrejme, pravdepodobne: chybu si asi nikto nevšimol; asi by sa nám vysmiali; priateľka neprišla, asi zmeškala vlak; dnes asi dostanem poštu; poznáme sa? - asi nie
2. ▶ vyjadruje približnosť miery, množstva, dĺžky trvania (obyč. pred číselným výrazom); syn. približne: hlboký asi jeden meter; dostať asi desať percent; v sume asi dvesto korún; vrátiť sa asi o päť minút; bolo to asi pred dvoma rokmi; dievčatko malo asi šesť rokov; odpoveď prišla asi po týždni


asignácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨fr.⟩ fin. 1. ▶ poukážka oprávňujúca určitú osobu vyzdvihnúť pohľadávku od inej osoby: vojnové asignácie
2. ▶ právo občana rozhodnúť o použití určitej sumy (časti svojej dane) na konkrétny účel, napr. pre inštitúciu, nadáciu: zaviesť daňovú asignáciu


asignant -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨fr.⟩ fin.osoba, ktorá vystavuje peňažnú al. platobnú poukážku, poukazca


asignovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok. ⟨fr.⟩ fin. (čo) ▶ určovať, určiť, aby sa určitá suma peňazí poukázala na konkrétny účel: a. obrovské sumy na výrobu zbraní; asignovanie časti dane


asimilácia -ie ž.lat.⟩ 1. etnogr. ▶ prispôsobovanie sa až postupné splynutie menej početnej skupiny (kultúrnej, etnickej, jazykovej, rasovej a pod.) s dominantnou skupinou: prirodzená a. Slovákov v Amerike; násilná a. národa; a. menšín; podľahnúť asimilácii; Malá komunita je odsúdená na postupnú asimiláciu. [NB 2002]
2. bot. ▶ zložitý proces, pri ktorom rastlina prijíma z vonkajšieho prostredia látky a energiu a prispôsobuje ich vlastnému zloženiu
3. lingv. ▶ vzájomné prispôsobovanie sa artikulácie spoluhlások v prúde reči, spodobovanie: znelostná a.


asimilačný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s asimiláciou, prispôsobovaním sa; založený na asimilácii: a. tlak; asimilačné koncepcie; asimilačná politika štátu
2. bot. ▶ týkajúci sa asimilácie: a. proces; asimilačná schopnosť; asimilačné pletivá


asimilovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. i dok.lat.⟩ 1. (koho, čo) ▶ prispôsobovať, prispôsobiť prostrediu, podmienkam, kultúre: postupne a. Indiánov; násilne a. imigrantov; Ďaleký východ asimiloval budhistické umenie
2. iba nedok. bot. (čo) ▶ (o rastlinách) prijímať látky z vonkajšieho prostredia a prispôsobovať ich vlastnému zloženiu: a. vzdušný kyslík


asimilovať sa -luje sa -lujú sa -luj sa! -loval sa -lujúc sa -lujúci sa -lovaný -lovanie sa nedok. i dok.lat.⟩ 1. ▶ strácať, stratiť špecifické črty; meniť sa, zmeniť sa v zhode s novými (vyhovujúcimi) podmienkami; podliehať, podľahnúť asimilácii, prispôsobeniu, splynutiu; syn. prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: nemienil sa a.; rómske obyvateľstvo v obci sa postupne asimilovalo; rastliny sa asimilujú
2. lingv. (ø; na čo; čomu) ▶ (o spoluhláskach) prispôsobovať sa, prispôsobiť sa vo výslovnosti nasledujúcej spoluhláske al. pauze; syn. spodobovať sa, spodobiť sa: znelá spoluhláska „b“ v slove „dub“ sa na konci slova asimiluje na „p“

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asibilácia -ie ž. ‹l› lingv., fon. postupné oslabovanie záveru sprevádzané vznikom trecieho šumu; historická zmena hlások ť, ď na ć, dź a ś, ź v poľštine a lužickej srbčine;

asibilačný príd.: a-á artikulácia


asibiláta -y ž. ‹l› lingv., fon. spoluhláska vzniknutá asibilačnou artikuláciou zubnej spoluhlásky, na počutie jednotná (napr. c, č)


asibilovať nedok. i dok. ‹l› lingv., fon. mať asibiláciu; (čo) dodávať, dodať (spoluhláske) asibiláciu;

asibilovať sa nedok. i dok. lingv., fon. podliehať, podľahnúť asibilácii


asiento -a s. ‹šp› hist. zmluva, ktorou špan. koruna poskytovala určitej osobe al. korporácii obchodné práva a monopoly, aj povolenie monopolu na dovoz otrokov do špan. kolónií


ASIFA skr. ‹f: Association internationale du film d’animation› Medzinárodné združenie animovaného filmu


asigmatický príd. ‹g› lingv. a. aorist tvorený bez príznaku, bez pripojenia hlásky s (op. sigmatický)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhrubaviac-menej: spravili to viac-menej rovnakoskorotakmertemer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otecokrúhlookrúhlezaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlenehrubo: hrubo odhadnutý ziskkniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asizhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korúnokolozo: chlapec mal okolo, zo desať rokovasi takhovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korúnokrúhlookrúhlezaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcovplus-mínushovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuviskorotakmertemer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov


sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle


vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var'variže: Vari, variže sa ho bojíš?azdahádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?čičo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var'možnoazdahádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čiasasipravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomoholtušímnebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpilmenej vhodné snáďzastar. čajsi

3. p. prípadne 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale

I. spoj.

1. odporovacia vyjadruje odporovací vzťah a) v rámci viacnásobného vetného člena (= však): starý, ale jarý; nízka, ale dosť rozložitá izba; pomaly, ale iste; b) v odporovacej vete (často dvojčlenná síce ... ale): Neodvetil ani slova, ale vošiel do izby. (Jégé) Počula síce hlas chlapcov, ale nevenovala mu pozornosť. (Zúb.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.)

2. v spojení nielen ... ale aj (ale i)význam stupňovací: Nielen dnes, ale i za sto rokov. (Jégé) Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie. (Jes.) Svoje úlohy sme nielen splnili, ale aj prekročili.

3. v čele vety nadväzuje voľne na predchádzajúcu reč a vyjadruje mierny odporovací vzťah: S dáždnikom sa už dávno prestala hrať. Ale ho preto opatruje, nebožiatko. (Jégé)

II. čast.

1. zosilňuje, zdôrazňuje význam slova, pred ktorým stojí, alebo význam celej vety: Nepovedal nič, ale celkom nič. — Dobre, ale dobre, pán kolega. (Tat.) Môžeme ísť spolu? — Ale áno. (Jégé) Ty sa opovažuješ takto s nami nakladať, nuž ale ty? (Kal.)

2. uvádza zvolacie vety so silným citovým zafarbením (niekedy i vo forme otázky); zried. býva i uprostred vety: Ach, ach, ale ste mi vyviedli, — božekal riaditeľ. (Tat.) Nuž ale či toto kto slýchal? (Stod.) Ale, preboha, si to ty? (Kuk.) Ale nevravte! (Tat.) iron. Vy ste ale dobrý!

3. nár.význam častice asi: „ale sto korún“, správ. asi;

III. cit.

1. vyjadruje začudovanie: Ale, ale, taký sveta skúsený človek, ako ste vy, a neviete si pomôcť! (Jégé)

2. hovor. v spojení s niektorými zám. prísl. a čast. (ale kde, ale kdeže, ale čo, ale čoby, ale ba) vyjadruje zápor, vôbec nie, ešteže čo: Je od tých čias — ja, veru, bude aj tridsať rokov, ale čo, viac! (Taj.) Pokrútil hlavou a povedal: Ale ba, adaj do áreštu? (Krno)


asibilácia, -ie ž. fon. zmena niektorých záverových spoluhlások na afrikáty al. sykavky


asibiláta, -y, -lát ž. fon. afrikáta


asibilovať sa, -uje, -ujú nedok. i dok. fon. meniť sa, zmeniť sa na afrikátu al. sykavku (o niektorých spoluhláskach)


asi čast.

1. býva pred číselnými výrazmi a dodáva im významový odtienok približnosti, približne, okolo: asi desať, asi tridsaťročná žena;

2. hádam, azda, možno, pravdepodobne: drobné škvrny na blúzke, asi od sĺz. (Reis.) Neprišiel. Je asi chorý.


asignácia, -ie ž.

1. peňaž. poukaz, doklad, na ktorý banka vyplatí asignované peniaze;

2. hist. papierový peniaz v Rusku koncom XVIII. stor.


asignant, -a m. peňaž. kto vydáva asignáciu, poukazujúci dlžník, poukazca

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu