aspoň čast.
1. uvádza vysvetlenie: nebude nikdy spokojný, a. čo sa týka peňazí
2. expr. i aspoňže vyj. hodnotiaci postoj z hľadiska krajnej miery, situácie ap.: mať a. týždeň času, treba sa a. pokúsiť; aspoňže ma nevidel
3. zdôrazňuje výraz s význ. obmedzenia: nechytili ho, a. pri čine nie
aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod. • expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátil • čo len • čo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesol • prinajmenej • prinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiť • minimálne • najmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školu • nár. balen
2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí • najmenej • prinajmenej • prinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešní • minimálne • hovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň
3. p. totiž
prinajmenej 1. vyjadruje najmenšiu možnú kvantitu, mieru • prinajmenšom: nazbierala prinajmenej, prinajmenšom päť kíl jahôd • najmenej • aspoň: zarobil na tom najmenej, aspoň desaťtisíc korún; mohol sa aspoň, prinajmenej pozdraviť • minimálne: pri havárii zahynulo minimálne desať osôb
2. p. prinajlepšom 1
totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie • totižto: je totiž, totižto sám na všetko • vlastne: poznáme sa, sme vlastne krajania • aspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravda • čiže • hovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará
aspoň čast. prinajmenej, prinajmenšom, čo len: Gazda mal už aspoň 60 rokov. (Taj.) Starala sa, či jej synovi podá niekto aspoň vody. (Heč.) Keby som aspoň vedela, ktorým vlakom príde. (Stod.) Neškodilo pobehať si, aspoň ti driemoty prešli. (Urbk.)