auto -a áut s. automobil: osobné, nákladné a.;
autový2 príd.;
autíčko -a -čok s. zdrob.: detské a.
auto auta áut s. ⟨gr.⟩ ▶ motorové vozidlo poháňané spravidla spaľovacím motorom, automobil: osobné, nákladné a.; rýchle luxusné a.; služobné, firemné a.; zahraničné a.; policajné, požiarne a.; terénne, športové a.; pohrebné a.; kolóna áut; požičovňa áut; predaj ojazdených áut; naštartovať, zaparkovať, odstaviť a.; nasadnúť do auta; viezť sa v aute; prísť na svojom, vlastnom aute; havarovať s autom; a. prefrčalo, prudko zabrzdilo; autá sa zrazili na križovatke; Sme tu autom. [V. Šikula] ▷ autíčko -ka -čok s. zdrob.: a. na batérie, zotrvačník, diaľkové ovládanie; hrať sa s autíčkami; expr. Popri nich prebehlo predpotopné autíčko. [L. Ballek]; autisko -ka -tísk s. zvel.: Prikvitol na nákladnom autisku. [A. Habovštiak]
auto-1 prefixoid ⟨gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov s významom vlastný, vzťahujúci sa na seba samého, sám, napr. autodidakt, autosugescia
auto-2 prefixoid ⟨gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov s významom automobil, automobilový, napr. autosalón, autosúčiastky
auto1 -a s. ‹g› automobil: osobné a.; ísť autom;
autový2 príd.
auto-1, aut- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom sám, samo-, seba-; vlastný
auto2 -a s. ‹šp› div. jednoaktová hra náboženského i svetského obsahu v začiatkoch špan. divadla
auto-2 ‹g› v zloženinách prvá časť s významom auto1, automobil, automobilový
auto-3 ‹g› v zloženinách prvá časť s významom automatický 1
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
auto p. automobil
šoférovať viesť motorové vozidlo • viesť auto: v rodine všetci šoférujú; učí sa viesť auto • zastar. al. expr.: kerovať • karovať: bol rád, keď mohol sám kerovať • hovor. expr. kočírovať: dnes budem kočírovať ja
auto, -a, áut str. druh dopravného prostriedku poháňaného motorom, premávajúceho po cestách (nie po koľajniciach): osobné, nákladné, vojenské, sanitné a.;
autový2 príd.: a-á túra;
autíčko, -a, -čok str. zdrob. expr.
(jedno) auto; (bez) auta; (k) autu; (vidím) auto; (ó) auto!; (o) aute; (s) autom;
(tri) autá; (bez) áut; (k) autám; (vidím) autá; (ó) autá!; (o) autách; (s) autami;