automobil -u m. dvojstopové cestné motor. vozidlo na prepravu osôb al. nákladov, auto: osobný, nákladný a.; továreň na a-y;
automobilový príd.: a. priemysel; a-á doprava
automobil -lu pl. N -ly m. ⟨gr. + lat.⟩ ▶ motorové vozidlo (obyč. štvorkolesové) určené na prepravu osôb al. nákladov, auto: rodinný, firemný a.; drahý, malý, ojazdený a.; úžitkový a.; nákladný, osobný a.; pretekársky a.; päťdverový, štvormiestny a.; automobil roka; preteky automobilov; viesť a.; voziť sa v luxusnom automobile
automobil -u m. ‹g + l› cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladu: osobný, nákladný a.; pretekársky, terénny a.; vodič a-u; poľn. vozidlo so špecifickým vybavením z hľadiska poľnohospodárskej prevádzky, obyčajne s výmennými pracovnými nadstavbami;
automobilový príd.: a-á karoséria; a. motor, olej, benzín; a-á anténa autoanténa; a. priemysel; a-á doprava autodoprava; a. šport; a-é preteky; a-á nehoda autonehoda;
automobilný príd.: a-á striekačka pojazdné hasiace zariadenie s čerpadlom poháňaným motorom vlastného automobilu
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
automobil, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. cestný dopravný prostriedok poháňaný motorom, auto;
automobilový príd.: a-á továreň, a. šport; a-á doprava doprava autom, autami
(jeden) automobil; (bez) automobilu; (k) automobilu; (vidím) automobil; (ó) automobil!; (o) automobile; (s) automobilom;
(dva) automobily; (bez) automobilov; (k) automobilom; (vidím) automobily; (ó) automobily!; (o) automobiloch; (s) automobilmi;