básnik, -a, mn. č. -ci m. slovesný umelec, ktorý skladá básne;
pren. básnicky nadaný človek;
básnický príd.: b. štýl, b. prejav, b. talent, b. obraz, b-á reč, b-á tvorba, b-á licencia, b-é nadanie, b-é dielo;
básnicky prísl.;
básnickosť, -ti ž. básnický ráz;
básnictvo, -a str. tvorenie, skladanie básní, básnické výtvory, poézia