búrka, -y, -rok ž.
1. prírodný zjav prejavujúci sa prudkým vetrom, blýskaním, hrmením a dažďom: b. na mori, letné, jarné, snehové, prachové b-y; bude b., príde b., ide b., chystá sa b., na b-u, strhla sa b.; na horách zúri b.; prehnala sa b.; Vari sa nebom búrka valí sem? (Lajč.) Front prehrmel ako prudká búrka. (Pláv.);
pren. niečo nepríjemné, čo narušuje pokoj každodenného života: Nad Kramárovým domom uvisla chmára, veštiaca búrku. (Urb.) Vedel, že nad hlavou daktorého z nich sa sťahuje búrka. (Zgur.) Po desaťročnom dusne prišla náhle búrka (Vlč.) búrlivý, rušný život.
● prišlo to ako b. náhle, nečakane; iron. b. v pohári vody bezvýznamná udalosť (obyč. starostlivo pripravovaná, napr. nevydarené povstanie); bás. búrka žitia (Sládk.) búrlivý život;
2. expr. prudký príval, mohutná vlna niečoho: b. ovácií, b. nadšenia, b. potlesku; b. rozhorčenia (Fr. Kráľ), b. nevôle (Jil., Karv.); žiť divými búrkami túžob (Mráz); V duši mi zúrila búrka (Jes-á) veľké rozrušenie, rozhorčenie.
3. expr. zvada, krik, hádka, nedorozumenie: Utíšila sa odrazu domáca búrka. (Kuk.) Anička chce len dobíjať na ňu a privolať búrku. (Tim.) Bola z toho doma menšia búrka. (Karv.)
4. obyč. v mn. č. nepokojné, rušné, burlivé udalosti: búrky rokov 1848-49 (Škult.), študentské b-y;
búrkový príd.: b. oblak, b. dážď