Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
byť, som, si (bás. a hovor. i -s’: tys’, bolas’), je (v plnom význame „jestvovať“ i jest, jesto), sme, ste, sú (ľud. i sa);
zápor. nie som, nie si, nie je (bás. a ľud. i neni, arch. i nenie; v plnom význame „jestvovať“ i neos. niet, nieto s 2. p.), nie sme, nie ste, nie sú (i ja som nie, ty si nie atď.);
prech. súc, arch. byvší;
rozk. buď, buďte;
bud. bude;
min. bol nedok., zried. i dok.
I. používa sa v plnom význame
1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť k dispozícii, byť naporúdzi: To, že by strigy boli, neverím. (Jégé) Inej cesty niet. (Tim.) Komu niet rady, tomu niet pomoci. (prísl.) Bolo raz jedno choré dievčatko. (Janč.) Chleba jesto, mäsa jesto. (Tat.) Sú zemiaky dostanú sa kúpiť. — Sú ľudia, čo (ktorí) ... — Boli časy, keď ... — Je (niet) o čom hovoriť. — Nebolo kam kročiť.
● nebyť niečoho, niekoho (vyjadruje skrátene podmienku, keby nebolo); niet (nebolo) mu (jej) páru nik sa mu (jej) nevyrovná (nevyrovnal); niet (nie je), nebolo nad niečo, nad niekoho nič lepšie (krajšie ap.), nik lepší nejestvuje (nejestvovalo, nejestvoval);
2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: Budú voľby. — Bude porada. — Bolo to v zime, v lete, v máji, r. 1945. — Mnohí podurili, aby videli, čo bude (Vaj.) čo sa bude diať.
● buď čo buď nech sa deje (stane) čokoľvek; čo by čo bolo nech by sa dialo (stalo) čokoľvek: to by bolo, aby ... nesmie sa to stať (výraz záporu);
3. (kde, na čom, po čo, s neurč.) zdržiavať sa, pobývať, ocitať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s nejakým cieľom (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch): Otec je (nie je) doma. — Je na dvore, na prechádzke, na poli, na návšteve, na hostine, u priateľa, na štúdiách. — Je stále s ním (s ňou), pri ňom (pri nej). — Bol som pod Beckovom na púti. (Stod.) — Bola som na tráve (Taj.) kosiť, žať trávu. Boli na čerešniach (Tim.) trhať, oberať čerešne; boli po lekára; bol v hore po drevo; bol som kosiť; Jerguš bol navštíviť svoju mamku. (Ondr.)
4. stáť, ležať, byť položený, byť postavený, byť umiestený, mať miesto, nachodiť sa niekde: Kniha je na stole. — Víno je v pivnici. — Kabát je v skrini, na vešiaku. — Auto je v garáži
● (už) je na druhom svete, ľud. na pravde božej, v zemi, pod zemou, v hrobe zomrel; už sú tam, u boha (Taj.) zomreli; byť v zlej (ťažkej, kritickej) situácii, v zlom položení nachodiť sa, ocitať sa, ocitnúť sa; byť v úzkych, v kaši v nepríjemnej situácii; byť na mizine; byť na nohách chodiť; byť na koni tešiť sa z niečoho; byť doma v niečom vyznať sa, rozumieť niečomu;
5. (odkiaľ) pochádzať: bol z Kysúc (Jil.); Bielosť tých ruží je z tvojho čela. (Sládk.)
6. znamenať, značiť, mať význam; rovnať sa, byť totožný: Tisíc korún je pre mňa veľa. — Lúpiť nie je kúpiť. (prísl.)
● to jest (skratka t. j.) to znamená; vlastne, totiž;
7. hovor. bud. (čo, čoho) chcieť, želať si: Budeš žinčice? (Kuk.)
II. používa sa vo funkcii modálneho pomocného slovesa
1. (s neurč.) musieť, neos. treba: Nebolo im ísť ďaleko. (Dobš.) Bolo sa nám alebo vrátiť alebo horu obísť. (Taj.) Bolo by s ním urobiť poriadok. (Jégé)
2. arch. (s neurč.) môcť, neos. možno: Mne ťa je kedykoľvek vydať. (Taj.)
III. používa sa vo funkcii spony, t. j. gramatického prostriedku na vyjadrenie dejovej stránky neslovesného prísudku v dvojčlenných vetách a vetného základu v jednočlenných vetách, resp. na vyjadrenie slovesných gramatických kategórií pri neslovesných výrazoch; A) v dvojčlenných vetách; a) s osobnou väzbou: Môj priateľ je milý človek ... To je pravda. — Môj otec bol baníkom. — Tento stôl je z bukového dreva. — To je pre otca. — Mlieko je po dve koruny predáva sa, kupuje sa. — Lúka je zelená. — Len málo ľudí je spokojných. — Tá kniha je moja. — To ste vy? — Je nás päť. — Ondro bol prvý. — To je dobre. — Nebolo radno čakať. — Bol celkom paf; b) kniž. s neosobnou väzbou (na vyjadrenie veku človeka): Bolo jej iba štrnásť rokov. (Taj.) Žalúdku je na sedemdesiaty rok. (Fig.); B) v jednočlenných vetách; a) pri výrazoch vyjadrujúcich telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, zima, je mi dobre, zle, slabo, nanič; je mi smutno, veselo; je mi do smiechu, do plaču, na vracanie; je tu na nevydržanie; dnes je jasno, teplo, pekne; b) pri hodnotiacich výrazoch: je (nie je) pravda, je hanba, je škoda; je vhodné, je na mieste, je žiadúce, je prirodzené, je možné, nie je nemožné; už je načase; c) pri výrazoch vyjadrujúcich možnosť al. potrebu, nutnosť (obyč. len na vyjadrenie min. a bud. času a podm. spôsobu): bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo, nebolo, bude možno; bolo cítiť, badať, vidieť, počuť, bolo vidno; bolo dostať
● byť niekomu na škodu, na osoh; niečo je na predaj; byť pri peniazoch, pri chuti mať peniaze, chuť; byť pri vedomí; niečo je na smiech, na jed, do jedu; niečo je na zaplakanie smutné; niekto je na poľutovanie úbohý; už je po ňom zomrel, zahynul; je po radosti pominula; hovor. je (bolo, bude) po paráde niečo sa skončilo, skončí; je (bude) po mojom, po tvojom, po vašom stane sa podľa môjho, tvojho, vášho želania; nebude od veci nebude nevhodné; niečomu nebolo konca-kraja a) o veľkých priestoroch, b) o dlhom trvaní niečoho;
IV. vo funkcii samostatnej morfémy je súčiastkou zložených slovesných tvarov min. času, bud. času nedokonavých slovies, podm. spôsobu a trpného rodu: písal som, budem písať, písal by som; je napísané;
nedok. opak. bývať i bývavať
bývať1, -a, -ajú nedok. trvale sa zdržiavať v istom príbytku, byť niekde ubytovaný; mať niekde bydlisko, sídlo, žiť niekde: b. v novom domove, v peknom byte; b. v meste, na dedine; b. na (v) prízemí, na druhom poschodí; spoločné bývanie; v ktorých krajoch bývajú Slováci (Škult.); V deravej kabanke bývalo myší pár. (Bedn.); pren. Často pravdu vykolú odtiaľ, kde by mala bývať. (Taj.)
● zastar. b. na hospode (Kuk., Tim.) byť niekde ubytovaný; Už (babička) na cintoríne býva (Mih.) zomrela
bývať2 i bývavať, -a, -ajú nedok. opak. k byť: Večer bývam obyčajne doma. — V kancelárii ma ani nezbadali, ako čo by som bol býval vzduchom. (Jes.) Bolo živo na dedine, ako bývava pred večerom. (Tim.)
dobývať, -a, -ajú nedok. (čo)
1. zmocňovať sa niečoho vojensky, bojom, mocou zaberať niečo: d. hrad, mesto; d. cudzie krajiny;
2. nadobúdať, dosahovať niečo s veľkým úsilím, získavať namáhavou prácou, bojom al. násilím: d. víťazstvo, slobodu, d. svet, d. chlieb;
3. ťažiť, dolovať: d. uhlie, soľ; dobývanie železnej rudy, nafty, vzácnych kovov
|| dobývať sa (kam, do čoho) vymáhať si prístup, pokúšať sa nasilu vniknúť niekam: d. sa do domu, do bytu; v noci sa Julo dobýval domov (Gráf)
nabývať, -a, -ajú nedok. zastar. (čo, čoho) nadobúdať: V jeseň nabýva baranina ostrej lojovej chuti. (Vans.)
nadobývať, -a, -ajú nedok. zastar. (čo, čoho) nadobúdať: Všetko si sám nadobýval. (Kuk.);
dok. nadobyť = nadobudnúť
obývať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) bývaním zaberať nejaké obydlie, obydlia, sídlisko al. územie: o. izbu, časť domu, o. druhé poschodie; Židia kedysi obývali vyhradenú časť mesta; našu republiku obývajú dva bratské národy; husto, riedko obývaný kraj; územie obývané Slovákmi; neobývaná miestnosť;
2. zastar. bývať niekde: Pane bože, koľkože už tu obývame? (Taj.)