balkón -a m.
1. ohradený výstupok z múru budovy ako súčasť bytu ap.: byt s b-om
2. časť hľadiska nad prízemím v divadle, v kine ap.: lístky na b.;
balkónový príd.: b-é dvere
balkón -na pl. N -ny m. ⟨tal. ~ germ.⟩ 1. ▶ ohradený výstupok z múru budovy ako súčasť bytu, domu a pod.: byt s balkónom, bez balkóna; dívať sa z balkóna; sušiť bielizeň na balkóne; Do debničiek v záhrade alebo na oknách či balkónoch vysádzame skoro kvitnúce rastliny ako sirôtky, nezábudky. [PdN 1994] 2. ▶ vyvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, v kine a pod.: lístky na b.; sedieť na balkóne v druhom rade; hľadisko má dva balkóny; Novinársky balkón je ako obsypaný hroznom, rovnako ako balkón pre hostí. [G. Rothmayerová] ▷ balkónik -ka pl. N -ky m. zdrob.: b. s kvetináčmi; Obdivoval balkónik s kamennými stĺpikmi spojenými pekným ornamentom. [M. Dzvoník]
balkón -a m. ‹t < germ›
1. stav. plošina vyložená pred obvodové murivo, obyčajne so zábradlím a prístupná zvnútra budovy; vnútorný b. visutá konštrukcia v divadle, v kostole, v sále a pod., najčastejšie stupňovitá
2. zvýšená časť hľadiska nad prízemím (v divadle, kine a pod.): sedadlo na prvom b-e;
balkónový príd.
balkón, -a m.
1. výstupok, pavlač so zábradlím na dome: stáť na b-e, dívať sa z b-a, byt s b-om;
2. miesto na lóžami v divadle: prvý, druhý b.; lístok na b.;
balkónový príd.: b-é dvere;
balkónik, -a m. zdrob.
(jeden) balkón; (bez) balkóna; (k) balkónu; (vidím) balkón; (ó) balkón!; (o) balkóne; (s) balkónom;
(dva) balkóny; (bez) balkónov; (k) balkónom; (vidím) balkóny; (ó) balkóny!; (o) balkónoch; (s) balkónmi;