bas1 basu pl. N basy m. ⟨tal.⟩ 1. hud. ▶ najhlbší mužský hlas; hlboký tón hudobného nástroja: sonórny b.; zaduneli basy; spievať, hrať b.; O. Malachovský vládne mohutným tmavým basom v celom rozsahu. [Vč 1971] 2. ▶ najväčší nástroj z určitej nástrojovej skupiny s najhlbšími tónmi, napr. kontrabas 3. ▶ (v skladbe) najnižší hlas tvoriaci harmonický základ ▷ basík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: Znezrady sa zachichúňal, zatiaľ čo iný obďaleč chripľavým basíkom akoby sebe na špás, tíško pospevoval. [M. Urban]
bas2 basa pl. N basi m. ⟨tal.⟩ hovor. 1. ▶ spevák s hlbokým hlasom, basista1: večerný koncert troch altistiek, barytónov a basov 2. ▶ hráč na najhlbšie znejúcich hudobných nástrojoch