Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

bdieť -ie -ejú bdej! bdejúc nedok.

1. nespať (v noci), byť hore, op. spať: b. v noci pri chorom dieťati; nočné bdenie

2. dávať pozor, strážiť, starať sa, bedliť: b. nad výchovou detí, nad poriadkom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bdieť ‑ie ‑ejú bdej! bdel bdejúc nedok.

bdieť bdie bdejú bdej! bdel bdejúc bdejúci bdenie nedok.

bdenie -ia s. 1. ▶ stav plného vedomia, nespanie; op. spánok: nočné b.; biologický rytmus spánku a bdenia; únava po dňoch a nociach úzkostného bdenia
2. cirk. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) bohoslužba, ktorá sa slávi pred väčšími sviatkami a pôvodne trvala celú noc: nočný program vyplnia modlitby a bdenie
▷ ↗ i bdieť


bdieť bdie bdejú bdej! bdel bdejúc bdejúci bdenie nedok. 1. ▶ zdržiavať sa spánku, nespať v noci, byť hore; op. spať: b. celú noc; matka bdie pri chorom dieťati; bdenie pri mŕtvych; Pacienti spali, iba ten, čo ležal pri dverách, bdel a čítal knihu. [I. Habaj]
2. (nad kým, nad čím) ▶ prejavovať sústavnú starostlivosť o niekoho, o niečo; dávať pozor na niekoho, na niečo; syn. starať sa, dbať: b. nad čistotou; rodičia majú b. nad výchovou detí; Nad kvalitou jedla bdela komisia zložená zo samých majstrov kuchárov. [Vč 1983]

-dieť/84686 32.94: verbá inf. nedok. 77820 vidieť/38897 vedieť/28391 sedieť/6354 hľadieť/1722 nenávidieť/1024 závidieť/892 bdieť/432 smrdieť/93 prdieť/10 (2/5)

bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespaťbyť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc

2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliťdávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravímstarať sadbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadkudozeraťdohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkovstrážiť: stráži hranice


dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozormať strážbyť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje vecivarovaťhovor.: vartovaťmerkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušlidozeraťdohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na choréhozastaráv. striehnuťkniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetokbdieťbedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bdieť, -ie, -ejú, rozk. bdej nedok.

1. zdržiavať sa spánku, nespať: Bdiem celé noci pri postieľke svojho dieťaťa. (Vans.)

2. (nad kým, nad čím) starať sa o niekoho, al. o niečo, strážiť niekoho, niečo, bedliť: bdej nad čistotou svojho srdca (Fig.); b. nad zdravím, nad výchovou dieťaťa; Profesori bdeli nad mladým dorastom. (Vans.); pren. nebdie nad ním otcova ruka (Fr. Kráľ)

bdieť nedok.
1. nespať (v noci), byť v polospánku: Nemoheu̯ sem spat. Enem sem trochu bdzeu̯ (Jablonové MAL)
2. dávať pozor, starať sa, bedliť: Bďiemo celú noc pri ďiťaťi (Kociha RS)

bdieť ndk
1. byť v stave úplného vedomia, nespať: angel to pastusskam bdycim o půl nocy zwestowal (CC 1655); bdete a modlite sa (SK 1697); rad pracug, mnoho a dlauho bdi (MBF 1721); nassa powinnost gest celu noc bdeti (VP 1764)
2. nad čím starať sa, dbať o niečo; byť ostražitý: onit pilně bděgij, yako počet magijce wydati za dusse wasse (BK 1581); oni bdia nad stadem swjm (CS 18. st)

a ja budem bdieť et je le veillerai
bdel nad tebou, si te veillais, tu t'
krásna, stráž, keď bdieš belle si tu veilles
si bdel nad chorým tu veillais quelque malade

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu