bedlivý príd. starostlivý, pozorný, opatrný; svedčiaci o tom: b. pozorovateľ; b. dozor; b. zrak, pohľad;
bedlivo prísl.: b. skúmať, pozorovať;
bedlivosť -i ž.
bedlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
bedlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ ktorý neprestajne dbá na to, aby všetko prebiehalo želateľným spôsobom; ktorý je prejavom bedlivosti; syn. bdelý, pozorný, ostražitý: b. pozorovateľ; b. dozor; b. zrak, pohľad; bedlivé skúmanie; Bedlivejší pozorovatelia pobadali, že pani Klotilda žičí novej domácnosti. [J. C. Hronský]; Lietadlo vzlietne pod bedlivým dohľadom skúseného kapitána a dokonale vycvičenej posádky. [Vč 1971]
bedlivý p. starostlivý, pozorný 2, opatrný, ostražitý
opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie
ostražitý ktorý je v strehu, ktorý sa má na pozore pred prípadným nebezpečenstvom; svedčiaci o zvýšenej pozornosti, opatrnosti • obozretný: ostražitý, obozretný poľovník; ostražité, obozretné správanie • pozorný • bedlivý • bdelý: pozorný, bdelý strážca; bedlivý, bdelý pohľad • čulý • bystrý (o zmysloch zameraných na pozorovanie): ostražitý, čulý, bystrý sluch psa • prezieravý • rozvážny (prejavujúci ostražitosť najmä v styku s ľuďmi): ostražitý, rozvážny, prezieravý postup; rozvážne, prezieravé konanie • kniž. zastar. ostražný (Hviezdoslav)
pozorný 1. ktorý sústredene niečo sleduje, ktorý zameriava na niečo svoju pozornosť; svedčiaci o tom • sústredený • koncentrovaný (op. nesústredený, nekoncentrovaný): byť pozorný, sústredený, koncentrovaný na vyučovacej hodine; pozorné, sústredené, koncentrované sledovanie textu • napätý • napnutý • zbystrený (prejavujúci zvýšenú pozornosť): napätý, napnutý, zbystrený pohľad; napäté, napnuté počúvanie rozprávky • skúmavý (zameraný na zistenie niečoho; obyč. o zraku, pohľade) • kniž. zastar. pozorlivý (Kukučín)
2. ktorý dáva pozor, ktorý je stále v strehu (obyč. s úmyslom predísť, zabrániť niečomu nepríjemnému); svedčiaci o tom • ostražitý • obozretný: pozorný, ostražitý, obozretný strážca • opatrný (op. neopatrný): pozorné, opatrné zaobchádzanie so zbraňou • bedlivý: bedlivá nočná hliadka • bdelý (veľmi pozorný, zodpovedajúci stavu bdenia): nič neušlo jej bdelému oku • kniž. zastar. pozorlivý (J. Kráľ)
3. ktorý prejavuje pozornosť; svedčiaci o pozornosti, zdvorilosti (op. nepozorný) • zdvorilý (op. nezdvorilý): pozorný, zdvorilý muž • gavaliersky • galantný • gentlemanský [vysl. džentlmen-] • ohľaduplný (ktorý sa vyžaduje od pravého gavaliera): gavalierske, galantné, ohľaduplné správanie (op. negalantné, bezohľadné) • taktný (majúci dostatok taktu; op. netaktný): nebolo to voči žene pozorné, taktné • všímavý (ktorý si všetko všíma; op. ľahostajný, nevšímavý): všímavý čitateľ • úslužný (ktorý venuje pozornosť iným; ktorý rád poslúži, vyhovie iným): úslužná hostiteľka
p. aj ochotný
starostlivý ktorému na niekom, na niečom záleží, a preto prejavuje o to starostlivosť; ktorý dbá o niekoho, niečo; ktorý svedčí o starostlivosti • bedlivý: starostlivý, bedlivý vychovávateľ; sprevádzal ho otcov starostlivý, bedlivý pohľad • pozorný • dôkladný: pozorná, dôkladná príprava; starostlivé, pozorné prezretie pacienta; dôkladná opatera • úzkostlivý (prehnane starostlivý): úzkostlivá matka • zastar. pamätlivý (ktorý sa o všetko stará, na všetko pamätá): pamätlivá gazdiná • kniž. dbanlivý
bedlivý, 2. st. -ejší príd. starostlivý, pozorný, opatrný: b. pozorovateľ, b. dozor, b-é ruky;
bedlivo prísl.: bedlivo si všímať niekoho, niečo;
bedlivosť, -ti ž.
bedlivý príd. starostlivý, pozorný, opatrný: Má bedliviho muža (Kameňany REV); To je velmo belivo stvoreňie (Martin n. Žit. ZM); Kebi ňebola bellivá, nuž bi už o šetko bola prišla (Bošáca TRČ); On je velice bedliví (Brodské SKA)
bedlivý príd 1. bdejúci, nespiaci: ya spjm a srdco mé bedliwé gest (KB 1757); insomnis: bez sna, nespjcy, bedliwy (KS 1763) 2. starostlivý, pozorný: pylny a bedliwy posluchacz (BAg 1585); nech Wasse Milostj bedliwy pozor dagj (BRATISLAVA 1650); prosim za bedliwé a trpezliwé posluchánj (MP 1718); direktor bedliwy na mrawj (KS 1763) 3. opatrný, ostražitý: w bůgy položeni magi biti stridmi a bedliwi (TC 1631); abjchom nebily oklamanj, naležy nam bedliwu bitj (CS 18. st) 4. usilovný, pilný: jeden bedlivý, druhý lenivý, nesporá mu robota (ASL 1652); studeo: pilny, bedliwy sem (KS 1763); -e prísl k 2: pisar powiněn bude tyto cyrkumstancye bedliwě poznamenati (RUŽOMBEROK 1598); maličko bedlywegsse tito slowa rozwažugme (SKá 18. st); k 3: pastyry ponocowali bedliwě nad statki (GV 1755); k 4: hledagte si gineho pana, kteremu ste wi bedliwé sluzili (MS 1758); -osť ž 1. k 1: stridmost ma predkladana biti ozralstwi, bedliwost ospanliwosti (TC 1631); neoblibug dluhe spaňi, wyc bud w bedliwosťi (GP 1782) 2. k 2: (poddaní) robotu powinni su wikonawati z pilnostj a z bedliwosti (BUDATÍN 1629); na obecny dobre bedliwost meti (KS 1763) dbať; wssem wrchnostam k obwzlasstneg bedliwosti se poruča (NJ 1786-88) 3. k 3: (sv. Peter) nás napomina k cugnosti a k bedliwosti proti diablu (TC 1631); bud gak zagic wždycki w bedliwosti (GŠ 1758)