*bedna, *bedňa ↗ správ. debna
bedna, bednička, správ. debna, debnička
bedna ž. (bedňa) zsl, miest. strsl obyč. drevený obal v tvare hranola, debna: Manka si takú starú bednu našli, tan dali popola, vodi naláli (Ružindol TRN); Tan dovliékli pálené a benne piva (Dol. Súča TRČ); Z bedňe povicahovaľi hrebíki a zmajstrovaľi holubník (Brvnište PB); bedňa (Málinec LUČ); benna (Bošáca TRČ); bednička ž. zdrob.: Beňňicce mu poslala trochu surového ovoťá (Bošáca TRČ); Zimné hruški sa dajú do beňňički (V. Maňa VRB)
bednička p. bedna
bedna ž debna: bedna, truhla stara 1 (TRENČÍN 1713)