belieť -ie -ejú nedok. stávať sa bielym: obloha b-ie; vlasy mu b-jú šedivejú
// belieť sa javiť sa bielym: sneh sa b-ie, čistý obrus sa b-ie
belieť -lie -lejú -lej! -lel -lejúc -lejúci -lenie nedok. ▶ stávať sa bielym; nadobúdať bielu, belavú farbu: vlasy mu belejú; obloha belie; Ruky belejú, akoby sa na ne zrazu prisali desiatky pijavíc. [J. Papp] ▷ dok. ↗ zbelieť, obelieť
belieť sa -lie sa -lejú sa -lej sa! -lel sa -lejúc sa -lejúci sa -lenie sa nedok. ▶ javiť sa bielym, byť biely, belavý: vlasy sa mu belejú; sneh sa belie; vo vode sa niečo belie; V záhrade ozdobil hrachovú hriadku belejúcim sa drevom. [P. Jaroš]; Na vysokých čižmách sa mu belelo zaschnuté blato. [D. Dušek]; Hlboko podo mnou, za borovicovým hájom, sa belie pláž. [LT 1991]
obelieť -lie -lejú -lel -lejúc -lený -lenie dok. 1. ▶ stať sa belším, nadobudnúť bielu, belavú farbu, sfarbiť sa na bielo; syn. zbelieť: mraky na okrajoch od mesiaca obeleli; voda obelela od vápna; húsaťu už úplne obelelo perie; No povedz, čo vieš, – dráždila ho Mara a zuby jej zasvietili ako slnkom obelená kosť. [J. Papp]; pren. Načúvam tomu v poslednom ročnom období, keď obeleli hory, keď sneh ako stuhnuté biele more skryl úzky chodníček vedúci na Salatíny. [A. Devečková] pokryli sa snehom 2. ▶ stratiť výraznú farbu, stať sa belavým, nie celkom bielym, obyč. od zimy, rozrušenia a pod.; syn. zblednúť: v tvári akosi obelela; oči sa mu zlovestne zúžili a stisnuté pery obeleli; matka mala tvár obelenú od hnevu; Od rozčúlenia až obelela a celkom vážne som sa bála, že sa jej niečo stane. [A. Chudoba]; Prsty stískal do pästí, až mu obeleli hánky. [J. Štiavnický] 3. expr. ▶ (o vlasoch, o chlpoch) stať sa strieborným, sivým; (o človeku) stať sa šedivším, šedivým, sivovlasým, zošedivieť: fúzy mu už obeleli; mama už celkom obelela; muž s predčasne obelenými vlasmi ◘ fraz. obelieť ako stena veľmi zblednúť ▷ nedok. ↗ obelievať, belieť
belieť sa p. blýskať sa 1
belieť stávať sa belším, bielym • obelievať • zbelievať: plátno na slnku belie, obelieva • šedivieť • sivieť (najmä o vlasoch, hlave; nadobúdať šedivú, neurčitú farbu): vlasy mu belejú, šedivejú; látka na slnku šedivie, obelieva • pobelievať • pošedivievať (trocha, postupne): fúzy mu pobelievajú, pošedivievajú
blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou
p. aj hrať 3
2. p. chváliť sa
belieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa bielym: vlasy mu počínajú belieť (Heč.) šedivieť; ovos, raž začína belieť (keď zreje);
dok. zbelieť, obelieť
|| belieť sa javiť sa bielym, byť biely: sneh sa belie, zuby sa mu belejú, košieľka sa belie; vlasy sa mu belejú (o šedivých ľuďoch); beleli sa králiky (Ondr.)