Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

belieť -ie -ejú nedok. stávať sa bielym: obloha b-ie; vlasy mu b-jú šedivejú

// belieť sa javiť sa bielym: sneh sa b-ie, čistý obrus sa b-ie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
belieť ‑ie ‑ejú ‑el nedok.; belieť sa

belieť -lie -lejú -lej! -lel -lejúc -lejúci -lenie nedok. ▶ stávať sa bielym; nadobúdať bielu, belavú farbu: vlasy mu belejú; obloha belie; Ruky belejú, akoby sa na ne zrazu prisali desiatky pijavíc. [J. Papp]dok.zbelieť, obelieť


belieť sa -lie sa -lejú sa -lej sa! -lel sa -lejúc sa -lejúci sa -lenie sa nedok.javiť sa bielym, byť biely, belavý: vlasy sa mu belejú; sneh sa belie; vo vode sa niečo belie; V záhrade ozdobil hrachovú hriadku belejúcim sa drevom. [P. Jaroš]; Na vysokých čižmách sa mu belelo zaschnuté blato. [D. Dušek]; Hlboko podo mnou, za borovicovým hájom, sa belie pláž. [LT 1991]


obelieť -lie -lejú -lel -lejúc -lený -lenie dok. 1. ▶ stať sa belším, nadobudnúť bielu, belavú farbu, sfarbiť sa na bielo; syn. zbelieť: mraky na okrajoch od mesiaca obeleli; voda obelela od vápna; húsaťu už úplne obelelo perie; No povedz, čo vieš, – dráždila ho Mara a zuby jej zasvietili ako slnkom obelená kosť. [J. Papp]; pren. Načúvam tomu v poslednom ročnom období, keď obeleli hory, keď sneh ako stuhnuté biele more skryl úzky chodníček vedúci na Salatíny. [A. Devečková] pokryli sa snehom
2. ▶ stratiť výraznú farbu, stať sa belavým, nie celkom bielym, obyč. od zimy, rozrušenia a pod.; syn. zblednúť: v tvári akosi obelela; oči sa mu zlovestne zúžili a stisnuté pery obeleli; matka mala tvár obelenú od hnevu; Od rozčúlenia až obelela a celkom vážne som sa bála, že sa jej niečo stane. [A. Chudoba]; Prsty stískal do pästí, až mu obeleli hánky. [J. Štiavnický]
3. expr. ▶ (o vlasoch, o chlpoch) stať sa strieborným, sivým; (o človeku) stať sa šedivším, šedivým, sivovlasým, zošedivieť: fúzy mu už obeleli; mamacelkom obelela; muž s predčasne obelenými vlasmi
fraz. obelieť ako stena veľmi zblednúť
nedok.obelievať, belieť

belieť sa p. blýskať sa 1


belieť stávať sa belším, bielym • obelievaťzbelievať: plátno na slnku belie, obelievašedivieťsivieť (najmä o vlasoch, hlave; nadobúdať šedivú, neurčitú farbu): vlasy mu belejú, šedivejú; látka na slnku šedivie, obelievapobelievaťpošedivievať (trocha, postupne): fúzy mu pobelievajú, pošedivievajú


blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

belieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa bielym: vlasy mu počínajú belieť (Heč.) šedivieť; ovos, raž začína belieť (keď zreje);

dok. zbelieť, obelieť

|| belieť sa javiť sa bielym, byť biely: sneh sa belie, zuby sa mu belejú, košieľka sa belie; vlasy sa mu belejú (o šedivých ľuďoch); beleli sa králiky (Ondr.)

Morfologický analyzátor

belieť nedokonavé sloveso
(ja) beliem VKesa+; (ty) belieš VKesb+; (on, ona, ono) belie VKesc+; (my) belieme VKepa+; (vy) beliete VKepb+; (oni, ony) belejú VKepc+;

(ja som, ty si, on) belel VLesam+; (ona) belela VLesaf+; (ono) belelo VLesan+; (oni, ony) beleli VLepah+;
(ty) belej! VMesb+; (my) belejme! VMepa+; (vy) belejte! VMepb+;
(nejako) belejúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor