Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
bezalkoholický príd. neobsahujúci alkohol, bez alkoholu: b-é nápoje
bez (bezo len v spojení bezo mňa) predl. s 2. p. vyjadruje chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho: ostať, byť bez rodičov, bez bytu, bez práce, bez zamestnania, hovor. bez chleba; zmiznúť bez stopy, urobiť niečo bez rozmýšľania, bez váhania, bez okolkov, bez príčiny, bez (všetkých) dôvodov, bez ohľadu na niečo, na niekoho; bez výnimky, bez rozdielu (všetko, všetci); bez boja, zabiť niekoho bez milosti, bez ľútosti; nechať niekoho, niečo, ostať, byť bez dozoru; pracovať bez oddychu, niečo je bez chyby, nik nie je bez chýb; bez vedomia niekoho; bez mesiaca dva roky, desať bez dvoch (pri odčítaní)
● jeden za päť, druhý bez jedného za šesť, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez prestania ustavične, odísť bez slova mlčky, ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; bez výhrady úplne, celkom, bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc, povedať niečo bez obalu priamo, otvorene, bez sporu nepochybne, bez pochybnosti iste, bezpochyby, nepochybne; byť celý bez seba dojatý, od radosti, od hnevu ap.; ostať, byť bez seba v bezvedomí, bez dychu (ani) nedýchajúc; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný, chodí ako bez duše bez záujmu, netečne; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; bez svedkov osamote, bez vykrúcania rovno, priamo (napr. povedať niečo); bez kvapky krvi bez boja, bez krviprelievania; bez ladu a skladu neusporiadaný, neusporiadane, v neporiadku; bez hlavy a päty bez dômyslu, nezmyselný, nezmyselne; bez všetkého a) so samozrejmosťou, bez váhania, bez okolkov, akoby nič: Strčí požmolené peniaze do vrecka a bez všetkého sadne si medzi hráčov rulety. (Ráz.); b) (v odpovedi) samozrejme, pravdaže, isteže; hovor. bez poriadku zbytočne veľa, priveľmi: bez poriadku biť svoje deti (Taj.); bez toho, aby; bez toho, že by, správnejšie je pripojiť spojkou a hlavnú záporovú vetu (často s čast. ani) al. použiť odporovaciu vetu, prechodník al. predl. bez so slovesným podst. menom, napr.: Nevedel sa na robotníkov dívať bez toho, že by sa nebol púšťal do práce (Taj.), správnejšie Nevedel sa ... dívať a nepúšťať sa do práce; pri kladnej vete: „Díval sa na robotníkov bez toho, že by (aby) sa bol púšťal do práce“, správnejšie: Díval sa ..., a (ale) sám sa nepúšťal do práce, nepúšťajúc sa (sám) do práce.
bezbolestný príd. ktorý nespôsobuje bolesť, bez bolesti: b-á operácia, b-á smrť;
bezbolestne prísl.;
bezbolestnosť, -ti ž.
bezbožník, -a, mn. č. -ci m. bezbožný, bohaprázdny človek, neznaboh;
pren. lotor, ničomník, naničhodník: Pán farár kázal o mladých zlodejoch a bezbožníkoch. (Fr. Kráľ); ako ju ten bezbožník pokazil (Král.);
bezbožnica, -e, -níc ž.;
bezbožnícky príd. i prísl.: neznajboh b. (Heč.)
bezbožný príd. neveriaci v boha, bohaprázdny;
pren. zlý, skazený, hriešny, nemravný, ničomný: b-í ľudia; b-é reči, viesť b. život; b-á výchova (Kuk.); b-é noviny (Tim.);
bezbožne prísl.;
bezbožnosť, -ti ž.
bežať, -í, -ia nedok.
1. rýchlo sa pohybovať, rýchlo ísť, utekať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách; pren. i o iných veciach): b. hore, dolu schodmi, hore, dolu vŕškom, b. cvalom, galopom, behom; zajac beží poľom; b. niekomu v ústrety, b. za niekým, k niekomu; b. ako šialený, ako bez rozumu, b. ozlomkrky, opreteky, o prekot, b. s vetrom, s víchrom o závod; Hanka beží, čo jej sily stačia. (Fr. Kráľ); autobus, auto, voz beží po ceste; beží voda, beží z kameňa na kameň (Štítn.); spevavá rieka beží nadol (Heč.) tečie; koľajnice bežali rovnými čiarami, úžili sa v diaľke a mizli v tme (Vaj.) tiahli sa, ubiehali do diaľky; povedľa (domu) beží biela hradská (Rys.) vedie, tiahne sa; lesy bežia popri vlaku (pri rýchlom pohybe); od pŕs čarovných v záhyboch beží šata biela (Sládk.) vinie sa; zpráva bežala po drôtoch (Hor.) bola podaná telegraficky; pren. oči dávnych lások mysľou bežia mi (Mih.) vybavujú sa mi v mysli
● mráz mu (jej) beží po chrbte, po tele (od zimy, od strachu, od hrôzy);
2. expr. (po koho, po čo, nár. i pre koho, pre čo; s neurč. i bezpredm.) ísť, ponáhľať sa (často v rozk.): b. po lekára, bež po cigarety, po noviny; Sopliak, krpáň, prac sa mi z očí, bež sa schovať materi pod sukne. (Tat.)
3. byť v chode, v činnosti (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno, motor beží; film beží premietajú ho;
4. plynúť v čase, diať sa: čas (rýchle) beží; v robote bežali roky (Hor.); udalosti okolo neho bežia (Urb.) inakšie bežal život (Gab.); všetko bežalo podľa plánu
● ako svet beží a) čo sa vo svete deje, b) aké sú v živote starosti, ťažkosti, problémy; tak tento svet beží tak to na svete býva; nechať vec bežať nechať niečo svojmu osudu, nestarať sa o to;
5. zried. neos. beží (o čo) ide: dnes už beží o iné (Vaj.); vysvetliť, o čo tu práve beží (Gab.)