Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bezatómový príd. kt. je bez atómových zbraní: b-é pásmo

---

bezbariérový príd. kt. je bez bariér (prahov, zábradlí, schodíkov ap.): b. byt, b. prístup;

bezbariérovo prísl.: b. prístupný priestor;

bezbariérovosť -i ž.: b. novostavieb

---

bez, bezo (v spoj. bezo mňa)

I. predl. s G vyj.

1. chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho, op. s(o): žil b. rodičov, b. lásky; byť b. práce; dieťa b. opatery; b. tvojej pomoci sa nepohneme; premôže ho (aj) b. prípravy; urobiť niečo b. rozmýšľania; jazdiť b. nehody; všetci b. rozdielu, b. výnimky úplne

2. odpočítavanie, mínus, zn. –: osem b. troch je päť

● (rozprávať) b. prestania ustavične; b. ladu a skladu v neporiadku; byť (úplne) b. seba veľmi rozčúlený, dojatý ap.; b. všetkého (urobiť niečo) a) ochotne b) (v odpovedi) pravdaže; (byť) hore b. (byť) bez podprsenky, mať odhalené prsia

II. spoj. podraď. b. toho, aby/že by/žeby uvádza spôsobovú vetu: opravil to b. toho, aby/že by/žeby sa bol natrápil

---

bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi; b. ozlomkrky, opreteky; b. ako bez duše; zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste; oblaky b-ia; po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára; bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno; film už b-í; roky b-ia; čas b-í; vie, ako svet b-í; všetko b-í podľa plánu; nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

---

ohľad -u m.

1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho, zreteľ: nacionálne, spoločenské o-y

2. hľadisko, zreteľ: v istom o-e je to pravda; v nijakom, v každom, v tomto o-e

□ mať o., brať o. (na rodičov, na školu, na niečiu chorobu);

s ohľadom na predl. s A: s o. na súčasný stav vzhľadom;

bez ohľadu na predl. s A: bez o. na výsledok nehľadiac na

---

rozdiel -u L -e mn. -y m.

1. znaky odlišujúce 2 al. viaceré javy, osoby, predmety, odlišnosť, odchylnosť, rozdielnosť: to je r. oproti minulosti; výškový, vekový, časový r.; hospodárske, sociálne r-y; mat. výsledok pri odčítaní

2. určenie odlišnosti, rozdielnosti, rozlíšenie, rozlišovanie: zapojiť všetkých bez r-u; na základe r-u dvoch priamok

□ robiť, vidieť r. rozlišovať;

bez rozdielu predl. s G: všetci bez r. pleti;

na rozdiel od predl. s G: na r. od ostatných nerád športuje;

rozdielový príd.

bezatómový

---

bezbariérový; bezbariérovosť ‑i ž.

---

bez, bezo (v spoj. bezo mňa) predl. s G

---

bezbolestný; bezbolestne prísl.; bezbolestnosť ‑i ž.

---

bežať ‑í ‑ia bud. bude bežať i pobeží nedok.

---

ohľad ‑u m.; s ohľadom na predl. s A; bez ohľadu na predl. s A

babezióza -y ž. ‹VM› veter. parazitárne ochorenie zvierat, najmä dobytka a oviec, spôsobené prvokmi rodu Babesia (podľa rum. bakteriológa V. Babeho), piroplazmóza

---

bézant -u m. ‹f < l› numiz. zlatá minca byzantských cisárov, besant, besantius

---

bezan -u m. ‹hol› lod. pozdĺžna plachta (vratiplachta) na zadnom sťažni na plachtových lodiach s tromi a viacerými sťažňami, bezanová plachta;

bezanový príd.: lod. b-á plachta bezan

---

bezatómový príd. ‹sl + g› ktorý je bez atómových zbraní: b-é pásmo

---

bezbariérový príd. ‹sl + f› bez prekážok (bariér), určený pre invalidné vozíčky: b. prechod;

bezbariérovo prísl.;

bezbariérovosť -ti ž.

---

---

---

---

---

---

---

bezalkoholický príd. neobsahujúci alkohol, bez alkoholu: b-é nápoje

---

bez (bezo len v spojení bezo mňa) predl. s 2. p. vyjadruje chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho: ostať, byť bez rodičov, bez bytu, bez práce, bez zamestnania, hovor. bez chleba; zmiznúť bez stopy, urobiť niečo bez rozmýšľania, bez váhania, bez okolkov, bez príčiny, bez (všetkých) dôvodov, bez ohľadu na niečo, na niekoho; bez výnimky, bez rozdielu (všetko, všetci); bez boja, zabiť niekoho bez milosti, bez ľútosti; nechať niekoho, niečo, ostať, byť bez dozoru; pracovať bez oddychu, niečo je bez chyby, nik nie je bez chýb; bez vedomia niekoho; bez mesiaca dva roky, desať bez dvoch (pri odčítaní)

● jeden za päť, druhý bez jedného za šesť, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez prestania ustavične, odísť bez slova mlčky, ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; bez výhrady úplne, celkom, bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc, povedať niečo bez obalu priamo, otvorene, bez sporu nepochybne, bez pochybnosti iste, bezpochyby, nepochybne; byť celý bez seba dojatý, od radosti, od hnevu ap.; ostať, byť bez seba v bezvedomí, bez dychu (ani) nedýchajúc; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný, chodí ako bez duše bez záujmu, netečne; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; bez svedkov osamote, bez vykrúcania rovno, priamo (napr. povedať niečo); bez kvapky krvi bez boja, bez krviprelievania; bez ladu a skladu neusporiadaný, neusporiadane, v neporiadku; bez hlavy a päty bez dômyslu, nezmyselný, nezmyselne; bez všetkého a) so samozrejmosťou, bez váhania, bez okolkov, akoby nič: Strčí požmolené peniaze do vrecka a bez všetkého sadne si medzi hráčov rulety. (Ráz.); b) (v odpovedi) samozrejme, pravdaže, isteže; hovor. bez poriadku zbytočne veľa, priveľmi: bez poriadku biť svoje deti (Taj.); bez toho, aby; bez toho, že by, správnejšie je pripojiť spojkou a hlavnú záporovú vetu (často s čast. ani) al. použiť odporovaciu vetu, prechodník al. predl. bez so slovesným podst. menom, napr.: Nevedel sa na robotníkov dívať bez toho, že by sa nebol púšťal do práce (Taj.), správnejšie Nevedel sa ... dívať a nepúšťať sa do práce; pri kladnej vete: „Díval sa na robotníkov bez toho, že by (aby) sa bol púšťal do práce“, správnejšie: Díval sa ..., a (ale) sám sa nepúšťal do práce, nepúšťajúc sa (sám) do práce.

---

bezbolestný príd. ktorý nespôsobuje bolesť, bez bolesti: b-á operácia, b-á smrť;

bezbolestne prísl.;

bezbolestnosť, -ti ž.

---

bezbožník, -a, mn. č. -ci m. bezbožný, bohaprázdny človek, neznaboh;

pren. lotor, ničomník, naničhodník: Pán farár kázal o mladých zlodejoch a bezbožníkoch. (Fr. Kráľ); ako ju ten bezbožník pokazil (Král.);

bezbožnica, -e, -níc ž.;

bezbožnícky príd. i prísl.: neznajboh b. (Heč.)

---

bezbožný príd. neveriaci v boha, bohaprázdny;

pren. zlý, skazený, hriešny, nemravný, ničomný: b-í ľudia; b-é reči, viesť b. život; b-á výchova (Kuk.); b-é noviny (Tim.);

bezbožne prísl.;

bezbožnosť, -ti ž.

---

bežať, -í, -ia nedok.

1. rýchlo sa pohybovať, rýchlo ísť, utekať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách; pren. i o iných veciach): b. hore, dolu schodmi, hore, dolu vŕškom, b. cvalom, galopom, behom; zajac beží poľom; b. niekomu v ústrety, b. za niekým, k niekomu; b. ako šialený, ako bez rozumu, b. ozlomkrky, opreteky, o prekot, b. s vetrom, s víchrom o závod; Hanka beží, čo jej sily stačia. (Fr. Kráľ); autobus, auto, voz beží po ceste; beží voda, beží z kameňa na kameň (Štítn.); spevavá rieka beží nadol (Heč.) tečie; koľajnice bežali rovnými čiarami, úžili sa v diaľke a mizli v tme (Vaj.) tiahli sa, ubiehali do diaľky; povedľa (domu) beží biela hradská (Rys.) vedie, tiahne sa; lesy bežia popri vlaku (pri rýchlom pohybe); od pŕs čarovných v záhyboch beží šata biela (Sládk.) vinie sa; zpráva bežala po drôtoch (Hor.) bola podaná telegraficky; pren. oči dávnych lások mysľou bežia mi (Mih.) vybavujú sa mi v mysli

● mráz mu (jej) beží po chrbte, po tele (od zimy, od strachu, od hrôzy);

2. expr. (po koho, po čo, nár. i pre koho, pre čo; s neurč. i bezpredm.) ísť, ponáhľať sa (často v rozk.): b. po lekára, bež po cigarety, po noviny; Sopliak, krpáň, prac sa mi z očí, bež sa schovať materi pod sukne. (Tat.)

3. byť v chode, v činnosti (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno, motor beží; film beží premietajú ho;

4. plynúť v čase, diať sa: čas (rýchle) beží; v robote bežali roky (Hor.); udalosti okolo neho bežia (Urb.) inakšie bežal život (Gab.); všetko bežalo podľa plánu

● ako svet beží a) čo sa vo svete deje, b) aké sú v živote starosti, ťažkosti, problémy; tak tento svet beží tak to na svete býva; nechať vec bežať nechať niečo svojmu osudu, nestarať sa o to;

5. zried. neos. beží (o čo) ide: dnes už beží o iné (Vaj.); vysvetliť, o čo tu práve beží (Gab.)

bezatómový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezatómový; (bez) bezatómového; (k) bezatómovému; (vidím) bezatómového; (ó) bezatómový!; (o) bezatómovom; (s) bezatómovým;

(štyria) bezatómoví; (bez) bezatómových; (k) bezatómovým; (vidím) bezatómových; (ó) bezatómoví!; (o) bezatómových; (s) bezatómovými;

mužský rod, neživotné

(jeden) bezatómový; (bez) bezatómového; (k) bezatómovému; (vidím) bezatómový; (ó) bezatómový!; (o) bezatómovom; (s) bezatómovým;

(dva) bezatómové; (bez) bezatómových; (k) bezatómovým; (vidím) bezatómové; (ó) bezatómové!; (o) bezatómových; (s) bezatómovými;

ženský rod

(jedna) bezatómová; (bez) bezatómovej; (k) bezatómovej; (vidím) bezatómovú; (ó) bezatómová!; (o) bezatómovej; (s) bezatómovou;

(štyri) bezatómové; (bez) bezatómových; (k) bezatómovým; (vidím) bezatómové; (ó) bezatómové!; (o) bezatómových; (s) bezatómovými;

stredný rod

(jedno) bezatómové; (bez) bezatómového; (k) bezatómovému; (vidím) bezatómové; (ó) bezatómové!; (o) bezatómovom; (s) bezatómovým;

(dve) bezatómové; (bez) bezatómových; (k) bezatómovým; (vidím) bezatómové; (ó) bezatómové!; (o) bezatómových; (s) bezatómovými;

---

bezatómový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezatómový; (bez) bezatómového; (k) bezatómovému; (vidím) bezatómového; (ó) bezatómový!; (o) bezatómovom; (s) bezatómovým;

(štyria) bezatómoví; (bez) bezatómových; (k) bezatómovým; (vidím) bezatómových; (ó) bezatómoví!; (o) bezatómových; (s) bezatómovými;

mužský rod, neživotné

(jeden) bezatómový; (bez) bezatómového; (k) bezatómovému; (vidím) bezatómový; (ó) bezatómový!; (o) bezatómovom; (s) bezatómovým;

(tri) bezatómové; (bez) bezatómových; (k) bezatómovým; (vidím) bezatómové; (ó) bezatómové!; (o) bezatómových; (s) bezatómovými;

ženský rod

(jedna) bezatómová; (bez) bezatómovej; (k) bezatómovej; (vidím) bezatómovú; (ó) bezatómová!; (o) bezatómovej; (s) bezatómovou;

(tri) bezatómové; (bez) bezatómových; (k) bezatómovým; (vidím) bezatómové; (ó) bezatómové!; (o) bezatómových; (s) bezatómovými;

stredný rod

(jedno) bezatómové; (bez) bezatómového; (k) bezatómovému; (vidím) bezatómové; (ó) bezatómové!; (o) bezatómovom; (s) bezatómovým;

(štyri) bezatómové; (bez) bezatómových; (k) bezatómovým; (vidím) bezatómové; (ó) bezatómové!; (o) bezatómových; (s) bezatómovými;

---

bežať nedokonavé sloveso
(ja) bežím VKesa+; (ty) bežíš VKesb+; (on, ona, ono) beží VKesc+; (my) bežíme VKepa+; (vy) bežíte VKepb+; (oni, ony) bežia VKepc+;
(ja zajtra) pobežím VBesa+; (ty) pobežíš VBesb+; (on) pobeží VBesc+; (my) pobežíme VBepa+; (vy) pobežíte VBepb+; (oni) pobežia VBepc+;
(ja som, ty si, on) bežal VLesam+; (ona) bežala VLesaf+; (ono) bežalo VLesan+; (oni, ony) bežali VLepah+;
(ty) bež! VMesb+; (my) bežme! VMepa+; (vy) bežte! VMepb+;
(nejako) bežiac VHe+;

ríbezľa, obyč. pl
ribezle, ribizle ž,
ribíz m záhradný ovocný ker, jeho sladkokyslé, dužinaté plody bot ríbezľa Ribes: z zahradneho wowocy: jabluka, hrussky, slywky [:y sussenie:], rybisle, y tich zahradnich wecy semana aby se zahowawaly s. l. 1552; ribes: ribizly np 17. st; ribes: ribiz lc 1707; dwogakich wissien, ribizli, hrachu cukroweho, chren, fl 1, den 25; rybizle, klassterské gahody, wjnowé hrozny hrk 1773; snadné k zažjtj gsau čerwené a černé maliny, rýbezle rpm 1795; ribes: ribezle sj 18. st;
-ový príd: pol funta ribisloweho lekwaru ružomberok 1761; acinus ribesii: rýbizový hrozínek pd 18. st

---

spolubežať ndk bežať spoločne s niekým: convolo: spolúbežjm; confugio: spolúbežjm, spolúutekám ks 1763

bez_1 Bez_1 bez_2 Bez_2

247 Bziny DK/ZI orav. 1971–1993 pričl. k o. Dolný Kubín.
1773, 1786, 1873–1882 Bzine, 1808 Bzinne, Bzýnné, Bzyny, 1863 Bzini, 1888–1913 Bezine, 1920–1971, 1993– Bziny

---

373 Diviaky nad Nitricou PD/TC nitr. po 1808 pričl. o. Baštianka, Beznákova Ves; 1976 pričl. o. Banky, Ješkova Ves nad Nitricou, Mačov.
1773 Dévék, Dévik, Divick, Diwjaky, 1786 Divék, Diwjaki, 1808 Divék, Diwjáky, Diwáky, 1863–1888 Divék, 1892–1913 Nyitradivék, 1920 Diviaky, 1927– Diviaky nad Nitricou
Baštianka: 1773 Bastyanka, 1786 Baschtyanka, 1808 Bástyanka, Bássťanka
Beznákova Ves: 1773 Beznakfalva, Besnakdorff, Besnakowejsa, 1786 Beznakfalwa, Besznakdorf, 1808 Besznyákfalva, Besňákowejsa
Banky: 1773, 1786, 1882–1907, 1920 Banka, 1808, 1863–1877 Banka, 1913 Divékbanka, 1927–1975 Banky
Ješkova Ves nad Nitricou: 1773 Jeszkofalva, Jeschkodorff, Jesskowejsa, 1786 Jeszkofalwa, Ježkowá Wes, Jeschkodorff, 1808 Jeszkofalva, Jeskowejsa, Jeskowá Wes, 1863–1882 Jeskofalu, 1888 Jeskófalu, 1892–1907 Divékjeskófalu, 1913 Divékjánosi, 1920 Ježkova Ves, Ježkovejsa, 1927–1948 Ješkova Ves, 1948–1975 Ješkova Ves nad Nitricou [-1979, 1979–1995 Ježkova Ves nad Nitricou]
Mačov: 1773 Macso, Macžou, 1786 Macschó, 1808 Macsó, Mačow, 1863, 1888–1907 Mácsó, 1873–1882 Macsó, 1913 Bélamácsó, 1920 Máčov, 1927–1975 Mačov

---

1926 Púchov PU/TC trenč. po 1773 pričl. o. Púchovská Ulica; 1926 pričl. o. Horné Kočkovce; 1944 pričl. o. Hrabovka; 1960 pričl. o. Vieska-Bezdedov; 1973 pričl. o. Nosice; 1979 pričl. o. Hoštiná, Ihrište; 1979–1990 pričl. o. Nimnica, Streženice; 1980–1990 pričl. o. Dolné Kočkovce.
1773 Pucho, Puchow, 1786, 1863–1902 Puchó, 1808 Púchó, Púchow, 1907–1913 Puhó, 1920– Púchov
Púchovská Ulica: 1773 Vicus-Pucho, Pucho Ulica
Horné Kočkovce: 1773 Felső-Kocskocz, Horne Kocžko[w]cze, 1786 Felschő-Kocschkócz, [Horné] Kočkowce, 1808 Felső-Kocskócz, Horní Kočkowce, 1863–1913 Felsőkocskóc, 1920–1926 Horné Kočkovce
Hrabovka: 1773 Hrabovka, Hrabowka, 1786 Hrabowka, 1808 Hrabóvka, 1863–1902 Hrabovka, 1907–1913 Bélagyertyános, 1920–1944 Hrabovka
Vieska-Bezdedov: 1773 Vieszka, Wieska, 1786 Wieszka, 1808 Viéska, Wieska, Wěska (cum Bezdedow), 1863 Veszkabezdedov, 1873–1882 Veszka és Bezdedov, 1888 Bezdedóvaszka, 1892–1902 Veszkabezdedó, 1907–1913 Bezdédfalva, 1920–1960 Vieska-Bezdedov
Nosice: 1773 Nossicz, Nossicze, 1786 Noszicz, Nosyce, 1863–1882 Nosic, 1888–1902 Noszic, 1907–1913 Vágormos, 1920–1973 Nosice
Hoštiná: 1773 Hoscena, Hosczina, 1786 Hoscschena, 1808 Hoszczina, Hoscina, Hostina, 1863–1873, 1892–1902 Hostina, 1877–1888 Hosztina, 1907–1913 Hadas, 1920–1979 Hoštiná
Ihrište: 1773 Ihristye, 1786 Ihrischtye, 1808 Ihristye, Ihřísstě, Ihrýsstě, 1863 Ihristje, 1873–1902 Ihristye, 1907–1913 Igricke, 1920–1979 Ihrište

---

2419 Topoľčany TO/NI nitr. 1971 pričl. o. Malé Bedzany, Veľké Bedzany; 1976(1977 pričl. o. Kuzmice (po 1902 pričl. o. Vitkovce); 1976–1995 pričl. o. Nemčice; 1976–1990 pričl. o. Chrabrany, Jacovce, Krušovce; 1976–1992 pričl. o. Tovarníky; 1976–1996 pričl. o. Práznovce.
1773 Nagy-Tapolcsan, Nagy-Tapolcsán, Gros-Tapolcsan, Welke Topolcžany , 1786 Groß-Tapolcschán, Nagy-Tapolcschán, Welké Tapolčani, 1808 Nagy-Tapolcsán, Welké Topolčany, 1863, 1888–1913 Nagytapolcsány, 1873–1882 Nagytapolcsán, 1920 Topolčany, 1927– Topoľčany
Malé Bedzany: 1773 Alsó-Bűlgyen, Unter-Bulgyin, Dol[ne] Brezany, 1786 Alschó-Bülgyen, Dolne Brezani, 1808 Alsó-Bölgyén, Dolní Bezany, 1863–1913 Kisbölgyén, 1920–1971 Malé Bedzany
Veľké Bedzany: 1773 Felső-Bűlgyen, Ober-Bulgyin, Hor[ne] Brezany, 1786 Felschő-Bülgyen, Horne Brezani, 1808 Felső-Bölgyén, Horní Bezany, 1863–1913 Nagybölgyén, 1920–1971 Veľké Bedzany
Kuzmice: 1773 Kuzmicz, Kuzmicze, 1786 Kuzmicz, 1808 Kuzmicz, Kuzmice, 1863–1907 Kuzmic, 1913 Nyitrakozma, 1920–1976, 1997( Kuzmice
Vitkovce: 1773 Vittkocz, Witkowitz, Witkowcze, 1786 Witkocz, 1808 Vitkócz, Witkowce, 1863–1902 Vitkóc

---

2454 Trnavá Hora ZH/BC tekov. 1971 pričl. o. Jalná, Kľačany.
1808 Trnava, 1863, 1888 Trnavahora, 1873–1882 Ternaváhora, 1892–1913 Bezeréte, 1920 Trnavá Hora, Trhanová, 1927– Trnavá Hora
Jalná: 1773, 1786, 1808 Jalna, Jelna, 1863, 1877–1888, 1907–1913 Jálna, 1873, 1892–1902 Jallna, 1920 Jálna, Jalná, 1927–1971 Jalná
Kľačany: 1773 Klacsan, Klaczany, 1786 Klacschan, 1808 Klacsán, Kelecsény, Klačany, 1863–1888 Klacsán, 1892–1902 Határkelecsény, 1907–1913 Saskőkelecsény, 1920 Tekovské Kľačany, 1927–1971 Kľačany

Priezvisko BEZAČINSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 3×;

---

Priezvisko BEZAČINSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 1×;

---

Priezvisko BEZÁKOVA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
LIVINSKÉ OPATOVCE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;

---

Priezvisko BEZAKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
CHYNORANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;

---

Priezvisko BEZÁKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 907×, celkový počet lokalít: 135, najčastejšie výskyty v lokalitách:
CHYNORANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 192×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 66×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 47×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 40×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 37×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 35×;
BOŠANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 24×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 18×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 18×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 15×;
...

---

Priezvisko BEZÁK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 877×, celkový počet lokalít: 130, najčastejšie výskyty v lokalitách:
CHYNORANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 166×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 72×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 43×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 40×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 36×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 27×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 24×;
BOŠANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 22×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 17×;
KRÁSNO, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 13×;
...

---

Priezvisko BÉZA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
LASCOV, okr. BARDEJOV – 2×;

---

Priezvisko BEŽÁK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 58×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
DOLNÁ PORUBA, okr. TRENČÍN – 18×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 10×;
NOVÁ DUBNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 9×;
OMŠENIE, okr. TRENČÍN – 7×;
ROŽŇOVÉ MITICE (obec TRENČIANSKE MITICE), okr. TRENČÍN – 7×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 2×;
TRENČIANSKA TEPLÁ, okr. TRENČÍN – 2×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
SELEC, okr. TRENČÍN – 1×;
TRENČIANSKE JASTRABIE, okr. TRENČÍN – 1×;

Urbanonymum BEZEKOVÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DÚBRAVKA

---

Urbanonymum BEZEKOVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
DÚBRAVKA; PODHÁJ (MARTIN)

---

Urbanonymum BEZRUČOVÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PARTIZÁNSKE

---

Urbanonymum BEZRUČOVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 13):
BARDEJOV; HLOHOVEC; KRÁSNA (KOŠICE); MATEJOVCE (MARKUŠOVCE); NOVÉ ZÁMKY; PARTIZÁNSKE; PODHÁJ (MARTIN); PREŠOV; SPIŠSKÁ NOVÁ VES; STARÉ MESTO (BRATISLAVA); STUPAVA; TRENČÍN; ŽILINA

---

Urbanonymum BEŽECKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)

---

Urbanonymum OBEŽNÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
LUŽIANKY; RUŽINOV (BRATISLAVA); SEREĎ

---

Urbanonymum P. BEZRUČA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRENČÍN

bezdomovec: ^{→speex →vorbis}

---

bezdrôtový: ^{→speex →vorbis}

---

bezmála: ^{→speex →vorbis}

---

bezmocnosť: ^{→speex →vorbis}

---

bezmocný: ^{→speex →vorbis}

---

bezpečie: ^{→speex →vorbis}

---

bezpečne: ^{→speex →vorbis}

---

bez: ^{→speex →vorbis}

EN 12397 : 2004Bezpečnostné požiadavky na osobnú ≈ EN 12397 : 2004Bezpečnostní požadavky na osobní
EN 12397 : 2004Bezpečnostné požiadavky na osobnú ≈ EN 12397 : 2004Bezpečnostní požadavky na osobní
EN 12930 : 2004Bezpečnostné požiadavky na osobnú ≈ EN 12930 : 2004Bezpečnostní požadavky na osobní
EN 12930 : 2004Bezpečnostné požiadavky na osobnú ≈ EN 12930 : 2004Bezpečnostní požadavky na osobní
EN 1908 : 2004Bezpečnostné požiadavky na osobnú ≈ EN 1908 : 2004Bezpečnostní požadavky na osobní
EN 1908 : 2004Bezpečnostné požiadavky na osobnú ≈ EN 1908 : 2004Bezpečnostní požadavky na osobní
EN 1909 : 2004Bezpečnostné požiadavky na osobnú ≈ EN 1909 : 2004Bezpečnostní požadavky na osobní
EN 1909 : 2004Bezpečnostné požiadavky na osobnú ≈ EN 1909 : 2004Bezpečnostní požadavky na osobní
...

a potrebné a bez ≈ and necessary and without
A teraz už bež ≈ Now, do run along
Betsey, moja drahá, bež ≈ Betsey, my dear, run
Bež, je to naša ≈ Go on, it's our
Bež k nemu, dievča ≈ Run to him, girl
moja drahá, bež do ≈ my dear, run into
Romeo, bež preč, utekaj ≈ Romeo, away, be gone
s AIDS a bez ≈ with AIDS and without
...