bezpríznakový -vá -vé príd. 1. lek. ▶ prebiehajúci bez príznakov, symptómov; neprejavujúci sa nijakými príznakmi; syn. asymptomatický: b. priebeh ochorenia; bezpríznakové štádium choroby; bezpríznaková infekcia; vysoký tlak je bezpríznakové ochorenie 2. lingv. ▶ ktorý je štylisticky neutrálny: b. názov knihy; b. slovosled; bezpríznaková reč, slovná zásoba; nedokonavý vid je b. člen lexikálno-gramatickej kategórie vidu základný