Slovenské slovníky

kssj psp scs sss ssj ma hssjV priezviská

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť -je -jú nedok.

1. trestať bitkou, tĺcť, udierať: b. niekoho po chrbte; b. koňa bičom; b. deti; chlapci sa bijú rujú sa, klčkujú sa

2. zasahovať nárazmi, údermi, narážať, búchať, búšiť: b. päsťou do stola; b. kladivom na nákovu; voda b-e do brehov; dážď b-e do okien

3. pri nárazoch, úderoch vydávať (temný) zvuk: zvon b-e; hodiny b-ú dvanásť odbíjajú; neos. bilo šesť (hodín); hromy b-ú; srdce b-e

4. hovor. útočiť, dorážať, narážať (v reči), kritizovať, pranierovať: b. lajdákov, b. do nešvárov; bili ho v novinách

● expr. b. niekoho ako koňa, ako psa veľmi; bol viac bitý ako chleba sýty častejšie dostával bitku ako jedlo; b. na poplach burcovať verejnú mienku; vie, vidí, koľko b-je aká je situácia; to b-e do očí je to veľmi nápadné; mlynári sa b-ú padá hustý sneh;

opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a

// biť sa

1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev); b. sa za vlasť

2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú; jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam

● expr. b. sa do pŕs prisahať sa

dobiť -je -jú dok.

1. prestať biť: hodiny d-li šiestu

2. expr. veľmi zbiť: d. väzňa na nepoznanie;

pren.: správa ho d-la zdeptala; ľahol si celý d-tý zmorený

3. bitím usmrtiť: d-li vlka lopatami; obeť zavliekli na odľahlé miesto a tam ju d-li

4. nabíjaním doplniť elektr. energiu: d. batériu

● expr. d-tý ako pes veľmi vyčerpaný;

nedok. dobíjať -a

// dobiť sa

1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome

2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;

nedok. k 2 dobíjať sa

dorobiť dok.

1. dokončiť (robotu), dohotoviť: d. špajzu, d. policu

2. dopestovať, vypestovať: d. obilie, zeleninu, hrozno;

nedok. dorábať -a

drobiť nedok.

1. delením tvoriť drobné kúsky (ako odpad): d. chlieb (na odrobinky)

2. rozdeľovať na veľa častí, rozdrobovať: d. majetok

// drobiť sa deliť sa na drobné kúsky: chlieb sa d-í; zem sa d-í rozpadá

chybiť dok.

1. urobiť chybu, pomýliť sa: ch. v rátaní; uznáva, že ch-l

2. minúť, netrafiť, nezasiahnuť: ch. cieľ

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť ‑je ‑jú bi! bitý nedok. (udierať); biť sa

dobiť ‑je ‑jú dok. (veľmi zbiť); dobiť sa

dorobiť ‑í ‑ia dok.

dorubiť ‑í ‑ia dok. (dodatočne vyrubiť)

drobiť ‑í ‑ia nedok.; drobiť sa

chybiť ‑í ‑ia dok.

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

farbiť nedok. ‹n›

1. (čo) natierať, napúšťať farbou

2. (čo) dodávať farebný odtieň, sfarbovať

3. poľov. (o postrelenej zveri) krvácať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa

prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)

pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče

šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákom • švihať • plieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčom • šľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičom • expr.: šibkať • pošibkávať • pošibávať • svižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostom • bičovať • kniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokov • nár. šmihať • expr. šprihať: blesky šprihajú • biť • udierať • bubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1

zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

babiť i babčiť, -í, -ia nedok. ľud. byť babou, pôrodnou asistentkou

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa

dobiť, -bije, -bijú dok.

1. prestať biť, skončiť bitie: hodiny dobili;

2. (koho, čo) veľmi zbiť, ubiť na smrť: dobili ho do bezvedomia; Ak sa žena pre takýto jeho život s ním škriepiť počala, dobil ju ako hovädo. (Taj.)

3. (koho, čo) zabiť, doraziť: Ranených Tatárov kozáci dobili. (Jégé) Leopard sa ešte chvíľu metal, ale v nasledujúcej chvíli ho drevený kyjak Tanganikov dobil. (Ondr.);

nedok. dobíjať

|| dobiť sa (ku komu, k čomu, do čoho) nasilu vojsť, vniknúť niekam: (Sila ľudu) vrhla sa na hostinec a dobila sa do sklepu. (Vaj.);

nedok. dobíjať sa

chlúbiť sa, -i, -ia nedok. kniž. zastar. (kým, čím i bezpredm.) chváliť sa, pýšiť sa, vystatovať sa: No teraz už viac nechlúbi sa so Zuzou. (Tim.) Sú ľudia, čo sa radi chlúbia svojou chorobou. (Rys.) Števo hneď hotový, chlúbil sa, že to vykonal on. (Vans.);

opak. chlúbievať sa, -a, -ajú;

dok. pochlúbiť sa

chybiť, -í, -ia dok.

1. urobiť chybu, dopustiť sa chyby, pomýliť sa: Chybil som, že som neslúchal. (Kuk.)

2. (čo, koho i bezpredm.) nezasiahnuť, netrafiť, minúť, nestretnúť: Strelil som raz — chybil som, druhý raz — chybil som. (Kal.); ch. cieľ; Trápenie — to ťa nikdy nechybí (Tim.) neminie.

|| chybiť sa zastar. (čoho) nedosiahnuť niečo, nepodariť sa: Vicišpánka nemohla zabudnúť, že sa jej prostredníctvo chybilo výsledku. (Kal.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť nedokonavé sloveso
(ja) bijem VKesa+; (ty) biješ VKesb+; (on, ona, ono) bije VKesc+; (my) bijeme VKepa+; (vy) bijete VKepb+; (oni, ony) bijú VKepc+;

(ja som, ty si, on) bil VLesam+; (ona) bila VLesaf+; (ono) bilo VLesan+; (oni, ony) bili VLepah+;
(ty) bi! VMesb+; (my) bime! VMepa+; (vy) bite! VMepb+;
(nejako) bijúc VHe+;

dobiť dokonavé sloveso
(ja) dobijem VKdsa+; (ty) dobiješ VKdsb+; (on, ona, ono) dobije VKdsc+; (my) dobijeme VKdpa+; (vy) dobijete VKdpb+; (oni, ony) dobijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dobil VLdsam+; (ona) dobila VLdsaf+; (ono) dobilo VLdsan+; (oni, ony) dobili VLdpah+;
(ty) dobi! VMdsb+; (my) dobime! VMdpa+; (vy) dobite! VMdpb+;
(nejako) dobijúc VHd+;

dorobiť dokonavé sloveso
(ja) dorobím VKdsa+; (ty) dorobíš VKdsb+; (on, ona, ono) dorobí VKdsc+; (my) dorobíme VKdpa+; (vy) dorobíte VKdpb+; (oni, ony) dorobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dorobil VLdsam+; (ona) dorobila VLdsaf+; (ono) dorobilo VLdsan+; (oni, ony) dorobili VLdpah+;
(ty) dorob! VMdsb+; (my) dorobme! VMdpa+; (vy) dorobte! VMdpb+;
(nejako) dorobiac VHd+;

drobiť nedokonavé sloveso
(ja) drobím VKesa+; (ty) drobíš VKesb+; (on, ona, ono) drobí VKesc+; (my) drobíme VKepa+; (vy) drobíte VKepb+; (oni, ony) drobia VKepc+;

(ja som, ty si, on) drobil VLesam+; (ona) drobila VLesaf+; (ono) drobilo VLesan+; (oni, ony) drobili VLepah+;
(ty) drob! VMesb+; (my) drobme! VMepa+; (vy) drobte! VMepb+;
(nejako) drobiac VHe+;

farbiť nedokonavé sloveso
(ja) farbím VKesa+; (ty) farbíš VKesb+; (on, ona, ono) farbí VKesc+; (my) farbíme VKepa+; (vy) farbíte VKepb+; (oni, ony) farbia VKepc+;

(ja som, ty si, on) farbil VLesam+; (ona) farbila VLesaf+; (ono) farbilo VLesan+; (oni, ony) farbili VLepah+;
(ty) farbi! VMesb+; (my) farbime! VMepa+; (vy) farbite! VMepb+;
(nejako) farbiac VHe+;

hanbiť nedokonavé sloveso
(ja) hanbím VKesa+; (ty) hanbíš VKesb+; (on, ona, ono) hanbí VKesc+; (my) hanbíme VKepa+; (vy) hanbíte VKepb+; (oni, ony) hanbia VKepc+;

(ja som, ty si, on) hanbil VLesam+; (ona) hanbila VLesaf+; (ono) hanbilo VLesan+; (oni, ony) hanbili VLepah+;
(ty) hanbi! VMesb+; (my) hanbime! VMepa+; (vy) hanbite! VMepb+;
(nejako) hanbiac VHe+;

hanobiť nedokonavé sloveso
(ja) hanobím VKesa+; (ty) hanobíš VKesb+; (on, ona, ono) hanobí VKesc+; (my) hanobíme VKepa+; (vy) hanobíte VKepb+; (oni, ony) hanobia VKepc+;

(ja som, ty si, on) hanobil VLesam+; (ona) hanobila VLesaf+; (ono) hanobilo VLesan+; (oni, ony) hanobili VLepah+;
(ty) hanob! VMesb+; (my) hanobme! VMepa+; (vy) hanobte! VMepb+;
(nejako) hanobiac VHe+;

chybiť dokonavé sloveso
(ja) chybím VKdsa+; (ty) chybíš VKdsb+; (on, ona, ono) chybí VKdsc+; (my) chybíme VKdpa+; (vy) chybíte VKdpb+; (oni, ony) chybia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) chybil VLdsam+; (ona) chybila VLdsaf+; (ono) chybilo VLdsan+; (oni, ony) chybili VLdpah+;
(ty) chyb! VMdsb+; (my) chybme! VMdpa+; (vy) chybte! VMdpb+;
(nejako) chybiac VHd+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

robiť ndk
1. konať, vykonávať prácu, pracovať: Matthias Murar pryduce ke mnie pred osmy tidnj, aby robil v mne, zustal toliko do tydne žiar n. h. 1590; ago: czinim, robim, delam vt 1648; ktery towariss plat bere, ten powinnen gest swým náčinjm aneb radem robiti ca 1676; robotnykom, ktery pry muraroch robily, daly sme chleby a masza, d 24 krupina 1684; nech robja giný, ty zahalag sk 1697; murari weru statocne robga radvaň 1707; swedek widel, že (ruka) bila uderena a zapuchla, y to wye swedek, že gu za dobri čas zatim na rucžniku nosil (poddaný), ani robit na ňyu nemohel priekopa 1716; minarom trom, čuo okolo kuchine robili, masa lib 1 1/2 den 6, chleba, piwa den 10 žilina 1718; widim ga, ze tu anj za čtiry roky nebude koncza, gestli takto budeme robit martin 1731; moj muš za mnu prišol, ta mu dali pan šest palic a musol robic na panske ten isty den bertotovce 1786; pomimo panščiny, kteru milostivemu panu našemu robime a vybavujeme, ešte prinuceni sme služebnikom panskym robit turzovka 1798 lp; dobri gazda any k susedu na klebetu s pipku neyde, ale ze swu čeladku roby, pracuge, žeby sskody nemal mik 18. st
• r. ako voly v jarme ťažko, namáhavo: robíme, robíme jako voly v jarme, ver sa narobíme rechtorovi darme pv 18. st; kdo leniwo ge, leniwo roby sin 1678
2. (čo) konať, vykonávať nej. činnosť, zaoberať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: muž má ženu swu milowat a kdi nedobre roby, ma gu straffat rw 1702; (Koziarkina nevesta) powedela, že geg mati, totiž Kozyarka, nikdy k neg dobra nebude, pokyal to nebude robit, cžuo ona krupina 1716; u sedzmi dzeny jeszt tvojoho Pána Boha szobota: nyerob tedi śádnu prátzu mca 1750; gag, beda, čuo budeme robit? s. l. 1769; (žena) se pissne, nadherne na modu swetsku nosila, dobre žila a nisst nerobila mik 18. st
• vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, rozhorčenie (obyč. v kliatbach): Marissa, kieho cžerta robiss že taku sskotrpinu pre tu dieru p. ľupča 1691; caecus est furore: newj, co roby od hněwu wu 1750 neovláda sa, nekontroluje sa
3. čo (z čoho) pripravovať z nej. materiálu, zhotovovať, vyrábať, tvoriť niečo: obydwe strany plod robyly l. ján 1480 sčl; Jozef Zlatnyk memu švagrovy gedon prsten robj s. l. 1580 e; opatrownica mleka w mlyečnem sklepe ze smetany maslo robj w bance mutjce kob 1666; aby žaden z mystruw z remesla kragčirskeho nedopusstel se ssatu z dwogakeg materie robity, czo gesli by se ktery dopustil, pod skapanym takoweg roboty ca 1686; pracowite wceli madowiny zbieragu a s nich sladky mad robia ms 1758; geden czlowek falesne dvacatniky robit se opowazil kur 1785–96; (hrnčiari) hlýnu na hrnce sucu kopagu a s neg hrnce robga bukovina 1754
4. čo používa sa ako formálne sloveso a tvorí významový celok s pripojeným substantívom: s. h. njekowu lichwyczku swogu mam, skrze kteru gen by se neczistota robyla trenčín 1702; Gyarmočanga tu larmu a bitku robilj selešťany 1742; jak mi robime ten hréch? mca 1750; baby milé, baby, nerobte klebety pv 18. st
o r. koniec končiť: umrime i mi hréchom, robme konyetz szvim vinóm hps 1752; r. počet účtovať: kdy pan instans stranj swjch dluhuw zo Sskrabak Danielom počet robil, swedek prjtomny bil dražkovce 1729; r. pokoj vyhlasovať mier: začala se turecka wojna a čo wibogowali za tri roky, to wšetko Leopold II. Turkom nawratil, ked pokoy robil, hned gako bol za krala korunowany b. štiavnica 1786 e; r. poníženosť komu ponižovať niekoho: co slissice pan Jeszensky zdaliss ani to rečmy instansowy poniženost nerobil martin 1731; r. posmech z koho, smiech nad kým vysmievať sa z niekoho: aby geden towaris druheho wzdiczky ucztyil a spatne meno nenadawal, negaky posmech z neho nerobil ca 1794; potom (chlapec) vybehl ven, robil nad nimi (ľuďmi) smích pv 18. st; r. prekážku spôsobovať ťažkosti, nepríjemnosti: tenže hostinsky nam prekažku robi, obzvlašte ze statkom vrbica 1772 lp; r. prenasledovanie komu v čom prenasledovať niekoho: pan urednik banowsky welike nam prenasledowany w naboženstwy nassem počal robit bánovce n. b. 1712; r. svedomstvo z čoho: svedčiť o niečom: iz toho sveté piszmo svedomsztvo robi, śe volyáchtoré v nyém verujú, nyikdá se nyeszklámú hps 1752
• r. onucu z koho potupovať niekoho: z ňég potupu, onucu robí, že gu za blázna liďé budú držati bu 1795
5. koho čím, akého, čo z čoho zamieňať, meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo, niekoho: pane bratre, wed ony (vojaci) was nepowedugu, zeby ste wy lihaly, ale že gim ge to dywno, že gich recžy mesto nedate, ale gakoby ste wy gych chtely cziganmy robity laclavá 1686; rownim spusobem aby sebe (tovariš) z robotnich dny swatek nerobil, nezahalal ca 1794; zdaliss gsi pri spowedi ginych winnych nerobil, pričinu hrichu tweho na bliznych neskladal? mk 18. st
6. čo (komu) spôsobovať, zapríčiňovať niekomu niečo: prosym, gestly by neweste krywdu robyla dyewka spolu tatom, aby welebny magestrat besz pokuty nenechal krupina 1690; setko to opilstwo robi radvaň 1705; ty gsy bratu stricznemu Mihalowy nocznim časem chmeliny wipasol, aj po wsseczkich kapustach sskodu robil s. l. 1711; neplač, milá, neplač, nerob si v srdci žial pie 18. st; gag, prosim tia, zanechag tak, gesscže ti dam geden turak, nerob racži hanbu wiecži pas 18. st
• r. krátosť komu: krivdiť niekomu: urednika tohoto a klučara jestli tu na meste nechate, my puste dediny musime nechati, nebo nas velmi sužuji a velku kratost robia (nám) jabloňovce 1650 lp;
-ievať [-ie-, -í-] frekv k 1: nedaleko mostu stareho bola Ssomogyho zahrada a nyektery sme z nas y robywaly w tich zahradach trenčín 1613; pri tich wapeniczach take sem robiwal v. zálužie 1617–19; pokud žatwa a hrabačka yaryn panskych bola, robiewali (poddaní) gako se gjm rozkazalo turany 1716; (poddaní) k panu Kubiny prisluchagicy zritka aneb nikda po dwa dny robgewagu bukovina 1784; k 2: powysse tich zahrad som ya czastokrat chodywal okopawat zele do zahrady pana Symundeakoweg a gyne roboty som robywal trenčín 1613; keď ty chceš k nám chodievati, musíš múdro robievati rl 17. st; nebudem giž robit, gako sem robiwal, že bich s towarissmi ku tobe chodiwal zl 18. st; k 3: takowj most podanj hradocky robywaly a poprawaly dovalovo 1766; pre pansku potrebu šteky do wynicz suce robgewagu zázrivá 1770; k 6: w sjati, lukach, ano i w horach ze zlosti a samopassij welike sskodi se robgewagu b. bystrica 1778; bil nekďe welký nedweď (:medweď:), který w kozách, owcách mnoho škodi robíwal bu 1795;
robiť sa
1. (s kým) diať sa, stávať sa, uskutočňovať sa: slissal (som) kryk w dome panskem a newedel sem, czo se w dome roby p. bystrica 1562 e; Jano, ti si blazen, ze ty idjess, uwidiss, czo sa budje s namj robit veselé 1748; čo sa tuto robj? blr 18. st
• čo/čože sa vám robí? čo vám je, čo je s vami?: co sa wam roby, nebo sme niyakowu kriwdu, any sskodu nykomu nedelalj krupina 1643; czože se wam robj, vž sa wolj poratane s. l. 1774; ey, nech sa cžerty melu, ga nedbam nisst, nech sa roby, cžuo chce diviaky 1736 nech je akokoľvek
2. vznikať, vytvárať sa: sskodi skusugeme od nahliwjch dessduw, skrz ktere w rolach a winohradoch wimoli se roba suchá n. p. 1768
3. kým, akým tváriť sa, predstierať, stavať sa do úlohy niekoho: ten twug hospodar welmj se wizdwihol, negmudregssim se roby zvolen 1642 vystatuje sa; swedek dobre znal pana otcza, ktery mywal swoge obydlenya w dedine Iwanczyneg wsy a wzdycky se zemanom pred lydmy statecznymi robil h. šúr 1703; jeden pak z slobodniku tych i zemanem se robi (nitra) 1731; kdo se nasilu chte w chotary urecitim panom robity, to se nemuze any ode mna, any od podanich dopustity, ale dobrim a krestanskim spusobom bez obrazeny prykazanj boskeho musy se oddalitj a nedopustitj turie 1751;
-ievať sa [-íva-] frekv k 3: nenis’, nenis’, jak si sa robíval, nenis’, nenis’, jak sa robíš ad 18. st

rozbiť dk
1. čo úderom, nárazom porušiť celistvosť niečoho, zničiť, roztĺcť niečo: gestli žena ma weliku žižen, wezmy nowu tehlu, rozpal gj a mnoho kuskuow rozbj a w studeneg čisteg wode uhas a potom tu wodu studenu daweg piti rt 17. st; (Jakub Klinčiak) truhličku rozbil a penize wibral d. kubín 1733; wipime to palene a sklenicu rozbime krupina 1743; fatens gakssto pltnyk ngekolko plty rosbyl liptov 1751–52; frangere ollas in caput alterius: rozbitj hrnce na ňečj hlawu ks 1763; wezmy cibule za dwe priehrsstia a pokragag a smass na owčim masle a potom rozbi wajecz a tak usmaž lr3 18. st
• čjm hrnecz nowý nawre, tým, až se rozbige, pachne sin 1678 zo zlého obyčajne nebude dobré; nebude zo psa slanina
2. koho, čo premôcť, poraziť, úplne zničiť, rozprášiť niekoho, niečo: (muži) kdiž pana dohoniti nemohli, tehda udali sa do panowich robotnikow tam kolčugicich a gich rozbili selešťany 1742; Belizarius, negwissy wudce wogska czisarskeho Justiniana cisare wogsko Gilimera krala wandalskeho rozbil a rozehnal kt 1753; aciem primam perrumptere: prwnj porádek, linyu pretrhnuti, rozbiti, prerazyti wu 1750
3. čo rozložiť niečo, usadiť sa, byť niekde: pan general rozbil tabor uhorsky pod Pressowom šariš 1671; byt by y stany swe protj nam rozbili (nepriatelia), necht se neleka srdce naše mv 1676; castra metari: leženj rozbiti, wogsko klásti, stánj rozbiti, w poli se položiti wu 1750; Agamemnon král spatril mjsto hodne k založenj leženj, kázal stány rozbyti, baudy nowe stawety hi 18. st;
rozbíjať ndk k 1: pardalus ptak piskem orech we sskrupine rozbiga kob 1666; naufrago: rozbjgám hagow, lod, lámem ssyff; applodo: bigem, rozbjgám gedno o druhé; lignum cuneis scindere: drewo kljnama rozbjgati ks 1763; (Martin) z weliku larmu krcsahe w krcsme rosbigal a skodu robil pukanec 1787;
-avať frekv k 1: wisse školy takowe skalge we Waze boly, na kterich dost y plte se rozbigawaly liptov 1751–52;
rozbiť sa dk úderom, nárazom sa rozlámať na kusy, roztĺcť sa, roztrieštiť sa: wtom Rdza vchytiwsse krčzah, zanesl na Samuele a mezytym prj zanesseni na sťenu rozbyl se krčzah zvolen 1640; ale nádoba hliňenna, w kterég sa warilo, rozbige sa kb 1757; kdiž sa rozbilo zrcadlo, twár čloweka w gedném každém ulomku sa wykládá nemeňeg celkem, gak w celém zrcadlu blr 18. st;
rozbíjať sa ndk: gestly statky z lody do mora nepohaczu, lod se gim rozbiga kob 1666
• tolko hrnjecž po wodu chodý, až se rozbjga sin 1678 riskuje sa obyč. do prvého neúspechu

rozdrobiť dk čo rozmrviť, rozdeliť niečo na menšie kúsky: refringere ungvium mucronem: paznochsti rozetrjti, rozdrobiti ks 1763; distringere in minara frusta vel pulverem: rozdrobiti pd 18. st; wezmi 3 wagca kačičie a vwar ge dobre a potom z nich wezmi žltkj a rozdrob ge rg 18. st;
-ovať ndk
1. rozmrvovať, rozdeľovať niečo na menšie kúsky: concido: rozdrobugem, kusugem, na kusy ďeljm ks 1763; artuo: po častkach rozdrobugi ld 18. st
2. čo rozkladať niečo: wlasky koper u wine warenj a pitj rozdrobuge ledwinni kamen rn 17.–18. st;
rozdrobiť sa rozmrviť sa, rozpadnúť sa: mlynar bezel k tomuze Yanowy Marykowskemu nayprw sanistru z chljebem, kteru mu z ruku wytrhel, geho bel, pokud se wsseczek chljeb w teg sanistre rozdrobyl ilava 1634; pren prjklad su nam tegto wecy Donatistowe, ktery na mnohe kuski se rozdrobyli pp 1734 zanikli

rozhubiť dk čo zničiť niečo: pan groff Balassa Imre dal to drewo rozwalat, ploti rozhubit p. bystrica 1711; nagali sme mlinara na most, cuo ho woda rozhubila, na Bebrawe, dalo sa mu platu na den d 30 krupina 1734; kde robotnici frištukuwali, potlkli a rozhubili te nadobi, gakowe bolj selešťany 1742; zle bude s tim, ktery zaprawu na Pechowe rozhubel a powoden wssetku na skazu mlina panskeho zrazel beluša 1774

rozrábať p.
rozrobiť

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Ambiťík

babiť

biť

biť_1

biť_2

biť_3

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Priezvisko BIŤUKOV sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;