blázon -zna m.
1. duševne chorý, pomätený človek: tichý b. neškodný; nadávať niekomu do b-ov
2. v min. dvorný b. šašo
3. hovor. expr. nerozumný, nerozvážny človek; pochábeľ: nebuď b.! nerob hlúposti!
● expr. smiať sa ako b. bez príčiny; robiť si b-a z niekoho, mať niekoho za b-a robiť si žarty, uťahovať si; robiť zo seba b-a robiť sa hlúpym; expr.: som z toho b. nechápem to; byť do niečoho celý b. byť niečím celkom zaujatý; byť do niekoho, za niekým b. byť veľmi zamilovaný; bol by b., keby/aby ... nerobil by rozumne;
bláznovský príd. k 1: nosil b-é šaty;
bláznovstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. pochabosť, samopašnosť
2. samopašný čin: vyčíňať b-á
blázon -zna pl. N -ni m. 1. ▶ duševne chorý, pomätený človek; syn. šialenec: neškodný b.; hľadieť na niekoho ako na blázna; bludy trpiaceho blázna; Bláznom a fanatikom šťastie praje. [J. Tallo]; Blázon sa nesmie urážať, blázni sú zlí, nie všetci sú tichí. [L. Ťažký] 2. hovor. expr. ▶ ten, kto sa správa, koná nerozumne, nerozvážne; syn. pochábeľ, hlupák: b., každému verí; Blázni hlúpi, ja mám práve rodiť a vy takto nemilobohu šijete oblek. [V. Šikula]; Bol by som blázon, keby som sa dva roky pred dôchodkom rozčuľoval. [V. Bednár]; pren. Rogalisti, to sú krásni blázni na krídlach. [Inet 2004] 3. ▶ (v minulosti) zabávač, šašo na panovníckych dvoroch: dvorný b. ◘ fraz. bežať/letieť/smiať sa ako blázon pochabo; byť blázon do niečoho veľmi intenzívne sa niečomu venovať; byť blázon do niekoho byť do niekoho veľmi zaľúbený; mať/držať/pokladať niekoho za blázna al. robiť z niekoho blázna robiť si žarty, uťahovať si; robiť zo seba blázna robiť sa hlúpym; som z toho blázon zmätený ◘ parem. bláznom a pánom všetko slobodno; bláznom viacej šťastie ako pravda slúži; bláznov nesejú, a rodia sa; blázon je len blázon a zostane naveky bláznom; blázon každého za blázna drží; blázon po mnohom smiechu poznaný býva; jeden blázon urobí sto bláznov; sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú ▷ blázonko -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: Ty môj blázonko! Jemne ju odtisol: Blázonko, všetci sa dívajú. [J. Blažková]; blázonček -ka pl. N -kovia m. expr.: Ty si taký zlatý blázonček, taký mudrlant. [E. Dzvoník]
blázon 1. duševne chorý, pomätený človek • pomätenec • šialenec • šialený • hovor. expr. šibnutý • subšt.: cvok • magor • mešuge • debil (človek postihnutý debilitou) • idiot (človek postihnutý idiotizmom) • imbecil (človek postihnutý imbecilitou)
2. p. hlupák 3. p. pajác 1
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašo • hovor. expr. dvorný blázon • harlekýn (komická postava starej talianskej komédie)
2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašo • pejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašpara • pejor. komediant: neverte mu, komediantovi
3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašo • klaun • hovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)
4. p. panák 1
pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)
blázon, -zna m. hovor.
1. duševne chorý, choromyseľný, pomätený človek; človek, ktorého správanie pripomína duševne chorého: kričať, behať ako b.
● mať niekoho za b-a, robiť si z niekoho b-a zavádzať ho, mať ho na posmech;
2. nerozumný, nerozvážny človek, hlupák: Bol by blázon, kto by si nepoľahčil. (Ondr.) Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú (prísl.) Blázon, kto dáva, väčší, kto neberie. (prísl.)
● ja (starý) blázon ja hlupák; dvorný b. v stredoveku šašo na šľachtických dvoroch;
blázonko, -a, mn. č. -ovia m. fam. oslab. k 2 (v oslovení): „Ty blázonko!“ karhala matka dcérušku. (Vans.)
(jeden) blázon; (bez) blázna; (k) bláznovi; (vidím) blázna; (ó) blázon!; (o) bláznovi; (s) bláznom;
(štyria) blázni; (bez) bláznov; (k) bláznom; (vidím) bláznov; (ó) blázni!; (o) bláznoch; (s) bláznami;