blana -y blán ž.
1. jemný tenký útvar: plávacia b. (brodivých vtákov); anat. mozgová b.
2. (rozmnožovacia) b. tenký papier s vrstvou vosku al. kovová fólia na rozmnožovanie písomností: písať na b-u;
blanka -y -niek ž. zdrob. k 1
blana -ny blán ž. 1. ▶ jemná tenká vrstva obaľujúca, pokrývajúca al. oddeľujúca niečo: biela b. pomaranča; ovčia a kozia koža na výrobu bubnových blán; biol. bunková b. membrána; protoplazmatická b. rastlín; povrchová b.; žĺtková b.; anat. vnútorná srdcová b.; brušná, väzivová b.; panenská b.; lek. zápal mozgových blán vírusové ochorenie, meningitída; zool. medziprstové, plávacie blany; pren. Zrazu sa však blana ticha roztrhne a zaplaví dutinu ušnú a chodby mozgové divými zvukmi. [J. Špaček] 2. polygr. ▶ tenký papier s vrstvou vosku al. kovová fólia na rozmnožovanie písomností: tlačová b.; papierová rozmnožovacia b. ▷ blanka -ky -niek ž. zdrob. k 1: svalové, elastické blanky; odstrániť blanky z mäsa; cievami pretkaná b.
blana, -y, blán ž. jemná tenká koža;
tech. jemne vypracovaná tenká vrstva pružnej hmoty: lek. brušná b., mozgové b-y, panenská b. hymen; zool. plávacia b. u brodivých vtákov; biol. bunková b. obal bunky; tech. rozmnožovacia, kaučuková, kovová b., písať na b-y;
blanový príd.: b-é mäso (Vans.) majúce blany;
blanka, -y, -niek ž. zdrob.
(jedna) blana; (bez) blany; (k) blane; (vidím) blanu; (ó) blana!; (o) blane; (s) blanou;
(tri) blany; (bez) blán; (k) blanám; (vidím) blany; (ó) blany!; (o) blanách; (s) blanami;