blatisko p. blato
blatko p. blato
blato s.
1. csl rozmočená hlina, zem: Sa to naroďilo f tom sňehu a f tom blaťe (Žaškov DK); Aj v Stupave sa bu̯ato hádže u̯opatama pres pu̯ot (Stupava BRA); Poza stodoli ňehoc, bo tam blata po koľena (Spiš. Podhradie LVO)
F. to máž jako z blata do kaluže (Brestovany TRN), dostau̯ sa z bu̯ata to kaluže (Kuchyňa MAL) - z nepríjemnej situácie do ešte horšej; pomóhel mu z blata (Bošáca TRČ) - z ťažkostí; mi ťa viťiahňeme z blata (Pukanec LVI) - pomôžeme z tvŕdze; blato je pre gazdu zlato (Bošáca TRČ) - keď hodne prší, osoží to poľu; na jar za voz dážďa, za hrzď blata, na jeseň za hrzď dažďa, za voz blata (Pukanec LVI) - na jar zem rýchlo usychá, na jeseň pomaly; trepeš jak kijákem do bu̯ata (Kuchyňa MAL) - rozprávaš hlúposti
2. zmes hliny, vody, pliev, príp. trusu, či popola na omazávanie stien a hlinenej dlážky obytných a hospodárskych budov: Holovňicu zme omazovale plevovem blatom (Čelovce MK); Ked mali bid hodi, ženi nabrali kravacincóv, plevi fajnové, spravili blato a mazali dno (Modranka TRN); Hižu spodeg zme poľepeľi narovno a zme vžali take retke blato a čutag a zme zapuščaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); blatisko s. zvel. expr. k 1: Ani se neviplačí vom krošič f takom blačisku (Nandraž REV); Hrúza jaké blacisko máme pret chalupú (V. Rovné BYT); Na našim dvore take blacisko, co śe ňeda prejsc (Ratvaj SAB); blatko s. zdrob. expr. k 1
F. na Katrenu hlatko, na Vianoce blatko (Poniky BB) - na deň Kataríny mrzne a na Vianoce je odmäk al. prší