Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

blysnúť -e -ú -sol blysknúť -e -ú -kol dok.

1. zažiariť, zasvietiť (náhle a nakrátko): slnko b-lo do okien; b. očami, zrakom (po niekom) ostro sa pozrieť

2. i blysnúť sa, blysknúť sa zaligotať sa, zalesknúť sa, zablyšťať sa: baterka, valaška (sa) b-la

3. i blysnúť sa, blysknúť sa náhle sa zjaviť, preblesknúť: v obloku (sa) b-la postava; hlavou mu b-la myšlienka

● b-lo mu hlavou, že ... pomyslel si

// blysnúť sa, blysknúť sa

1. neos. zablys(k)núť sa (o blesku): b-lo sa a zahrmelo

2. expr. ukázať sa, pochváliť sa, popýšiť sa: b. sa učenosťou, vtipom; b. sa pred niekým

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
blysknúť ‑e ‑ú ‑kol, blysnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.; blysknúť sa, blysnúť sa

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

blýskať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. ▶ vydávať silný jas, lesk; prejavovať sa leskom; syn. lesknúť sa, ligotať sa: na rukách jej blýskajú prstene; V počernej tvári mu blýskajú oči, do diaľky i do šírky nesmierne. [J. Buzássy]
2. (čím; ø) ▶ spôsobovať ostré, prudké svetlo, záblesky: fotoaparáty blýskali zo všetkých strán; Hlboký belasý zvon neba blýskajúci striebornými iskrami jesenného mrazíka. [J. Bodenek]; Moderná náhrobná čerň presklených budov, chladne blýskajúcich akýmsi vylešteným kovom. [InZ 2000]
3. expr. (na koho, na čo; po kom, po čom) ▶ pohľadom prejavovať svoj postoj (záujem, vyzývavosť, pohŕdanie a pod.): Ja by som tak neblýskala na chlapov ako vy. [A. Bednár]; Jana s úškrnom blýskala po tých nepríťažlivých modeloch. [E. Gašparová]
◘ fraz. blýskať očami prejavovať zlosť, hnev
▷ opak. blýskavať -va -vajú -val; dok. ↗ blysnúť, blysknúť, zablýskať

blýskať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. neos. ▶ o svetelnom úkaze, pri ktorom sa objavujú, ukazujú blesky: blýska sa a hrmí; blýska sa, bude búrka; celú noc sa blýskalo; Nasucho sa blýska, a to vraj zaháňa dážď. [J. C. Hronský]
2. ▶ odrážať svetlo v zábleskoch; syn. blyšťať sa, ligotať sa: blýskajúce sa poháre, šperky; na rukách sa jej blýskali zlaté prstene; Vo vzduchu sa blýskajú nože a sekery. [M. Zelinka]; Pod mostom zurčí voda, blýska sa po kameňoch. [V. Švenková]; Nad dverami holičstva sa blýskala zlatá miska. [L. Ballek]
3. expr. (čím) ▶ zámerne zdôrazňovať svoje schopnosti, vedomosti, vystatovať sa: b. sa vtipmi; blýskať sa pohotovosťou [V. Handzová]; blýska sa básničkami [J. Blažková]; Kamil v našej chlapčenskej spoločnosti sa zas blýskal odvahou i kadejakými skúsenosťami. [M. Urban]
◘ fraz. blýska sa na lepšie časy objavujú sa náznaky zlepšenia; blýskať sa čistotou byť veľmi čistý; blýskať sa novotou byť celkom nový ◘ parem. keď sa v máji blýska, sedliačik si výska
▷ opak. blýskavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ blysnúť sa, blysknúť sa, zablýskať sa

blysnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutie sa, blysknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutie sa dok. 1. neos. ▶ o svetelnom úkaze, pri ktorom sa objaví, ukáže blesk: blyslo sa; Vonku šumí dážď, nad Dunajom sa blyslo, zahrmelo. [L. Ťažký]
2. ▶ prejaviť sa chvíľkovým zábleskom; syn. zablyšťať sa, zasvietiť: občas sa blysklo svetielko svätojánskej mušky; Odrazu sa čosi blysne v okne, čosi zasvieti v štíte. [R. Moric]
3. ▶ náhle, nachvíľu sa ukázať; syn. blysnúť, preblesnúť, mihnúť sa: v očiach sa mu blysla nenávisť; Tam či tam o niečo nižšie sa blysne červený šat dievčaťa. [P. Jaroš]; Kolesá fúrikov narážajú na seba, na tvárach zajatcov sa blysne úsmev. [L. Ťažký]; Pred bránou zastala sanitka, blysla sa letným ránom. [A. Bednár]
4. hovor. (čím; ø) ▶ vzbudiť pozornosť, obdiv svojimi schopnosťami, dokonalým výkonom a pod., popýšiť sa, pochváliť sa: b. sa vtipom, vedomosťami; hráč sa blysol pekným gólom; chce sa pred kamarátmi b.; Nemôžu nájsť v pamäti nijaké cudzie slovo, ktorým by sa blysli. [V. Šikula]
▷ dok. ↗ blýskať sa

blysnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutie, blysknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. 1. ▶ náhle a na chvíľu sa prejaviť silným jasom, zábleskom; syn. zablyšťať sa, zasvietiť: ostré svetlo blyslo v tme; v rukách mu blysol nôž; Čosi škriplo, blysol plamienok, zadunel výstrel. [M. Ferko]
2. (čím; ø) ▶ na chvíľu spôsobiť ostré svetlo, záblesk; syn. zasvietiť: šofér blysol svetlami na chodca; Blysne baterkou do trávy. [F. Gabaj]; pren. blysol zubami zasmial sa
3. ▶ náhle, na chvíľu sa ukázať; syn. blysnúť sa, preblesnúť, mihnúť sa: v dave sem-tam blysla známa tvár; Ľudia na neho pozerali, kde-tu na tvári blysol škodoradostný úsmev. [A. Bednár]
◘ fraz. blyslo mu hlavou al. hlavou mu blysla myšlienka, že... pomyslel si; blyslo mu v hlave/v mozgu/v mysli spomenul si; blysnúť očami/zrakom/pohľadom ostro, nahnevane al. pátravo sa pozrieť
▷ nedok. ↗ blýskať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

blysknúť sa, blysnúť sa 1. p. zablysknúť sa 2. p. ukázať sa 1, 3

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa

zablysknúť sa, zablysnúť sa náhle a nakrátko vydať intenzívne svetlo (neos. o blesku); náhle sa zjaviť • zablesknúť sa • zablesnúť sa: spod mrakov sa zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, zables(k)lo lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sa • blysnúť sa • blysknúť sa • kniž. zblýskať (sa): v oku sa mu blys(k)la slza • blesknúť • blesnúť • mihnúť sa: bles(k)ol mu v ruke nôž • zablýskať sa • zablyšťať sa • expr.: zablyskotať sa • zblyskotať • zblyšťať (sa) (začať sa blýskať al. nakrátko sa blýskať): v ruke sa mu zablýskal, zablyšťal nôž • kniž.: zblysnúť • zblysknúť: zrazu mu čosi zblys(k)lo v očiach • zalesknúť sa • zaligotať sa • zasvietiť • zažiariť • zajagať sa • zatrblietať sa (prejaviť sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, zajagal, zatrblietal prsteň; oči jej zasvietili, zažiarili šťastím • zaiskriť sa • kniž. zajasať sa (prejaviť sa iskrením, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lúčmi ranného slnka • zakmitnúť sa: obloha sa zakmitla (Rázus)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

blýskať, -a, -ajú nedok. vydávať lesk, lesknúť sa, blyšťať sa; prudko svietiť, žiariť: Šabľa blýskala mu popred oči. (Dobš.) Šperky a drahokamy ligocú sa, blýskajú a oslepujú oči. (Kuk.) Blýskajú mu oči sebavedomím a radosťou. (Tim.)

● b. očami ostro, nahnevano al. pátravo pozerať;

dok. blysknúť, blysnúť i zablysnúť

|| blýskať sa

1. neos. o svetelnom úkaze pri výboji elektrického napätia medzi dvoma mračnami al. medzi mračnom a zemou (o bleskoch): Nad Tatrou sa blýska; blýska sa na čas;

2. ligotať sa, blyšťať sa, skvieť sa: v ruke valaška sa blýska (Botto); oči sa mu blýskajú (Zgur.); Na stolíku sa blýskal malý ruský samovar. (Jégé) Z murárskych rúk sa dvíha Palác strany, blýska sa v slnku ako dobrá zbraň. (Štítn.)

3. hovor. (čím i bezpredm.) pýšiť sa, chvastať sa, vystatovať sa, ukazovať sa: b. sa svojimi vedomosťami, schopnosťami, známosťami; Eva sa rada blýskala v prepychu. (Gab.);

dok. blysknúť sa, blysnúť sa, k 1-2 i zablysknúť sa, zablysnúť sa

blysknúť, blysknúť sa p. blysnúť, blysnúť sa

blysnúť i blysknúť, -ne, -nú, -sol/-kol dok.

1. zablysknúť sa, zaligotať sa, zablyšťať sa: nad hlavou palošík mu blysne (Botto); blyskli prilbice (Hviezd.); Nad zákopmi blysla ohnivá žiara. (Letz)

2. (bezpredm. i čím) náhle zasvietiť, zažiariť: Slniečko blysne do okien. (Ráz.); blysne baterkou do brány (Gab.); pren.: Usmievajúc sa blysla naň zúbkami a zasvietila mu prosiacimi očami. (Jégé) Krčmárovi blysli biele zuby spomedzi čiernych fúzov. (Kuk.) Čierne oči blysli veselosťou. (Mor.) Jeho čierne oči blysli na chlapcov. (Vans.); blysol na poslanca (Jes.) krátko, ostro pozrel

● b. očami, zrakom, pohľadom ostro, nahnevano al. pátravo pozrieť;

3. náhle sa zjaviť, preblesknúť: V obloku blysla vydesená tvár dievčaťa. (Kuk.) Blysne čosi dravého v jej tmavobelasých očiach. (Ráz.); úsmech blysne tvárou (Sládk.); pren. Hruďou blyslo akési očakávanie. (Hor.) Mysľou mu blysla škodoradosť. (Gab.)

● neos. blysne, blyslo, blysklo mi (mu, jej) hlavou, mysľou, umom, zried. i v hlave náhle mi (mu, jej) prišlo na um; myšlienka, spomienka ap. mu (jej) blysla hlavou, mysľou prišla mu (jej) na um;

nedok. k 1, 2 blýskať

|| blysnúť sa i blysknúť sa

1. zaligotať sa, zablyšťať sa; zasvietiť, zažiariť, blysnúť: Nočnou oblohou sa tučný mesiac blysne. (Mih.); blysnú sa mu bielka významne (Ráz.); blysol sa jeho surový pohľad (Fig.);

2. neos. zablysnúť sa (o blesku): blysklo sa a zahrmelo;

3. náhle sa zjaviť, preblesknúť: V hmlách snov sa časom blyskla ako meteor. (Kras.) Pred očami sa mu blysli časy, keď zarábal. (Hor.)

4. hovor. (čím i bezpredm.) pochváliť sa, popýšiť sa, ukázať sa: b. sa vtipom, svojou učenosťou; To bola myšlienka jeho ženy, aby sa zase v spoločnosti niečím blysla. (Karv.);

nedok. blýskať sa

Morfologický analyzátor

blysknúť dokonavé sloveso
(ja) blysknem VKdsa+; (ty) blyskneš VKdsb+; (on, ona, ono) blyskne VKdsc+; (my) blyskneme VKdpa+; (vy) blysknete VKdpb+; (oni, ony) blysknú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) blyskol VLdsam+; (ona) blyskla VLdsaf+; (ono) blysklo VLdsan+; (oni, ony) blyskli VLdpah+;
(ty) blyskni! VMdsb+; (my) blysknime! VMdpa+; (vy) blysknite! VMdpb+;
(nejako) blysknúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor