bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;
pren. expr. krásna, vznešená žena
bohyňa -ne bohýň ž. 1. ▶ v mnohobožstve ženská bytosť spomedzi bohov: grécke, rímske, indické, severské, slovanské bohyne; b. lásky, lovu, úrody; Morena, b. zimy a smrti; okrídlená b. víťazstva Niké; uctievať bohyňu; Čoraz presvedčivejšie zdôrazňujú, že bohyňa s mečom a váhami je stále väčšmi a väčšmi slepá. [LT 1998] 2. expr. ▶ krásna, pôvabná, príťažlivá žena: b. strieborného plátna; maľovať oblé bohyne; športový výkon nohatej bohyne 3. ▶ bytosť polodémonického charakteru
bohyňa p. čarodejnica
čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkách • ježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpky • striga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejka • zastar.: vedma • vidma • vedomkyňa: babka mala chýr vedomkyne • veštkyňa • kniž. zried. vedomica • zried. bohyňa • pejor. harpya (o zlostnej žene)
bohyňa, -ne, -hýň ž.
1. v pohanských náboženských predstavách ženská bytosť spomedzi bohov: b. Venuša, b. krásy, lásky, jari, úrody;
pren. bás. o krásnej, pôvabnej, milovanej, niekedy i o prísnej žene: bohyňa si ty vernosti (Sládk.); Stojí tam chmúrne ako bohyňa hnevu. (Tim.) Vy ste žitia môjho koruna. Moja nádhera, moja bohyňa. (Tim.)
2. ľud. čarodejnica, bosorka: To je (stará Srnkuľa) hádam už najchýrnejšia bohyňa. (Jil.);
bohynka, -y, -niek ž. zdrob. nár. divá žena (rozprávková bytosť): Starí ľudia ešte rozprávali, že v húštinách povyše cesty bývajú bohynky. To vraj boli divé ženy. (Janč.)
(jedna) bohyňa; (bez) bohyne; (k) bohyni; (vidím) bohyňu; (ó) bohyňa!; (o) bohyni; (s) bohyňou;
(tri) bohyne; (bez) bohýň; (k) bohyniam; (vidím) bohyne; (ó) bohyne!; (o) bohyniach; (s) bohyňami;