bohyňa, -ne, -hýň ž.
1. v pohanských náboženských predstavách ženská bytosť spomedzi bohov: b. Venuša, b. krásy, lásky, jari, úrody;
pren. bás. o krásnej, pôvabnej, milovanej, niekedy i o prísnej žene: bohyňa si ty vernosti (Sládk.); Stojí tam chmúrne ako bohyňa hnevu. (Tim.) Vy ste žitia môjho koruna. Moja nádhera, moja bohyňa. (Tim.)
2. ľud. čarodejnica, bosorka: To je (stará Srnkuľa) hádam už najchýrnejšia bohyňa. (Jil.);
bohynka, -y, -niek ž. zdrob. nár. divá žena (rozprávková bytosť): Starí ľudia ešte rozprávali, že v húštinách povyše cesty bývajú bohynky. To vraj boli divé ženy. (Janč.)