brnkať, -á, -ajú nedok. expr.
1. (na čom, zried. i na čo i bezpredm.) hrať na strunovom nástroji jemnými dotykmi, údermi prstom al. brnkadlom; hrať jedným prstom al. neumelo na klavíri: Pastieri brnkali na strunách hárf. (Fig.) Brnká na jednej strune. (Taj.) Ktosi vytiahol tamburicu a začal brnkať. (Fr. Kráľ) Učiteľ brnkal na klavíri. (Taj.) Počuť brnkanie na pianine. (Taj.); pren.: Diletanti brnkajú na epickú a lyrickú strunu (Vaj.) pokúšajú sa skladať epické a lyrické básne. Začal brnkať na nežnej strune národnosti (Urb.) dotkol sa národných citov. Začal brnkať na tej strune (Jégé) robiť narážky na niečo.
2. (o čo, po čom) dotýkať sa niečoho, udierať na niečo prudkým pohybom prsta: Bukovický brnká prstami o drôtený plot. (Gab.) Smrť bŕka okolo neho a brnká mu palcom po nose. (Bod.) Majster otvoril ústa a nedôverčivo brnkal si nechtom o vyštrbený zub. (Fig.)
● nedá si popod nos brnkať nedá si rozkazovať, neznesie urážku;
3. prudko lietať, poletovať, odletovať; pri prudkom lete sa niečoho dotýkať, na niečo narážať: brnkajú osy a muchy (Lask.); brnkanie chrobáčikov (Švant.); Z belostných čepčekov stužky brnkali. (Hviezd.) Sniežik padal, brnkal do tvári a mrazil. (Jes.) Obskakoval okolo Margity, brnkajúc jej rukami popred oči (Pláv.) prudko pohybujúc. Kolesá vrezávali sa do piesku, maličké skalky spod nich odskakovali a brnkali o blatníky. (Jil.); pren. našu materinskú reč, čo brnkala si dotiaľ ako vtáčik v podobe popevku (Hviezd.);
4. prudko sa pohybovať, rýchle behať sem a tam: Zuzka len tak brnkala okolo nich. (Urbk.) Oči brnkajú sem i tam. (Ráz.) Brnkali taxi hore-dolu. (Kuk.) Sluha po slobode s netopiermi brnkal. (Vaj.)
5. (o tenkých kovových a sklených predmetoch) prudko narážať na niečo a vydávať ostrý, bzučivý zvuk: ostrôžky brnkajú (J. Kráľ); spoločnosť brnká pohárikmi (Kal.); mládenci brnkali miskami a skleničkami (Kal.);
opak. brnkávať, -a, -ajú;
dok. brnknúť
brnknúť, -ne, -nú, -kol dok. expr.
1. (na čo, do čoho) jemne udrieť do strún hudobného nástroja: pren. Hana brnkla na strunu paninej samoľúbosti. (Gráf) Slovenski spevci brnkli do strún v Pohľadoch (Vaj.) uverejnili básne.
2. (do čoho, na čo, o čo) naraziť pri prudkom pohybe: Mal kolenom brnknúť do skla. (Vaj.) Vtom ju brnkol trochu do pŕs. (Ráz.) Domáci pán brnkol na samovar. (Jes-á) Eva brnkne prstom na odstávajúce uško okrúhlej hlávky. (Ráz.-Mart.) Palcom si brnkla na predné zuby. (Tat.) Ostroha o ostrohu brnkla. (Vaj.); pren.: Hana brnkla trochu o vec (Ráz.) dotkla sa jej v rozhovore. Náhle mu o sluch brnklo slovo (Gráf) zachytil ho sluchom. Mne už včera brnkli popod nos dobrí ľudia, že vraj vydávam dcéru (VHV) v reči sa o tom zmienili.
3. vydať tóny, zvuk, zaznieť, rozozvučať sa: Ucho zachytilo tiché tóny, brnknutie strún. (Vaj.) Struny brnknú akordy. (Ráz.) Z husieľ brnkla splašená predzvesť budúcej melódie. (Gráf) Valaška, zaťatá do dreva, brnkla kovovým zvukom. (Gráf) Zvonček na dverách brnkol ako ihla (Gráf) zaznel krátkym vysokým tónom; brnkol oblok (Vaj.);
4. prudko preletieť, odletieť; pri prudkom lete naraziť na niečo: Brnkne tu i tam kŕdlik hrdlíc. (Hviezd.) Nad policou brnkla mucha. (Fr. Kráľ) Vrabci brnkli zo strechy. (Podj.) Vtáčky brnkli v svet. (Hviezd.) Žlna brnkne vyššie. (Pláv.)
5. rýchle prebehnúť, odbehnúť, vybehnúť, ujsť: Dievča brnklo dvorom ako vtáča. (Šteinh.) Zo školy brnkli detváci. (Hviezd.) Mať čerstvo brnkla po povriesla. (Hviezd.) Brnkol do Indie. (Vaj.) Oľga brnkla sklenými dvermi von. (Šolt.) Očami raz brnkla na dievča, raz na muža (Skal.) pozerala z jedného na druhého;
nedok. brnkať