brucho, -a, brúch str.
1. spodná časť trupu, v ktorej sú umiestené zažívacie ústroje: spať na b-u, dolu b-om; v b-u mu škvrčí (od hladu); má b. ako sud (súdok) naduté
● hovor.: plaziť sa pred niekým po b-u (na b-u) veľmi sa ponižovať, koriť sa niekomu; chytať sa za b. (od smiechu, od bolesti); smial sa, až sa za brucho chytal veľmi; hovoriť z b-a bez prípravy, bez rozmyslenia; ležať na b-u, hore b-om nič nerobiť, leňošiť; myslí len na svoje brucho na jedenie; stále je; b. (si) pásť (vypásať) dobre žiť, tučnieť; má v b-u kosti nerád sa zohýna; žart. cigáni mu v b-u kujú, vyhrávajú škvrčí mu v bruchu, je hladný; expr. b. ti rozpáram (vyhrážka) zabijem ťa, prebodnem ťa; hovor. expr. chodí s b-om, už má b. (o žene) je v druhom stave;
2. vec al. časť niečoho podobná bruchu: b. kotla, b. lode;
brušný príd.: b-á dutina, b-é svaly, b. týfus;
bruško, -a, -šiek str.
1. zdrob. brucho dieťaťa al. malého zvieratka, expr. i brucho dospelého človeka: Vystrelo sa (vtáča) na chrbátik hore bruškom. (Gráf) Ormai sa smial, až sa mu okrúhle bruško natriasalo. (Urb.)
2. okrúhla spodná časť konca prsta;
brušisko, -a, -šísk str. zvel. pejor.