budíček -čka pl. N -čky m. 1. zdrob. ▶ (malý) budík: nastaviť si b.; Zobral som do rúk budíček a triasol ním pri uchu, lebo som sa chcel presvedčiť, či nestojí. [M. Zelinka]
2. ▶ zvukový signál na vstávanie: ranný, vojenský b.; vstávať hodinu pred budíčkom; Výprava našich reprezentantov mala budíček už o štvrtej hodine ráno. [Pc 1995]; V noci z nedele na pondelok pred druhou hodinou mali budíček požiarnici. [Sme 1995]
budík -ka pl. N -ky m. ▶ prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým signálom: cestovný, elektronický b.; cenganie, zvonenie budíka; rádioprijímač s budíkom; natiahnuť, nastaviť si b. na piatu hodinu; Budík ticho a usilovne tikal, svet sa stal skutočným. [V. Mináč]; Sen, ktorého príbeh vo finále rozťal cengot budíka. [Vč 1983] ▷ zdrob. ↗ budíček