budhizmus, buddhizmus -mu m. ⟨VM⟩ ▶ náboženstvo, ktoré vzniklo v 6. - 5. storočí pred n. l. v Indii, dnes rozšírené najmä v juhovýchodnej Ázii, na Ďalekom východe, v Tibete a Nepále, ktoré chce ukázať cestu, ako dosiahnuť najvyššie a večné šťastie al. aspoň odstránenie bolesti a vyslobodenie z kolobehu prevtelení (podľa zakladateľa Siddhárthu Gautamu, nazývaného Buddha): tibetský b.; vyznávači buddhizmu
budhizmus, buddhizmus -mu m. ‹sanskrit› filoz., náb. učenie založené staroind. mysliteľom Buddhom, prekonávajúce utrpenie dosiahnutím nirvány
zenový budhizmus, zenový buddhizmus -vého -mu m. ‹jap + VM› filoz., náb. forma budhizmu pochádzajúca z Indie a rozšírená najmä v Japonsku, spájajúca meditáciu s náhlym osvietením, zen 2, nespr. zen-budhizmus