bujný príd.
1. bohato, hojne narastený: b-á tráva, b-é vlasy, b-á hriva, b-á úroda (Kuk.); b-é lúky, b-é polia s bohatou vegetáciou;
2. plný sily, rozpustený, samopašný, neviazaný: b. žrebec (Ráz.), b-é kone; b-á krv, b. smiech, b-á mladosť; b. rozmar (Vans.), b-á veselosť (Hor.); Žil životom neviazaným a bujným. (Fig.); pren. b-á fantázia;
bujne prísl.: b. rásť;
bujnosť, -ti ž.