bujný príd.
1. kt. rýchle, zdravo, husto rastie, vyrastený: b-á tráva, zeleň, b-é vlasy
2. plný životnej sily, nespútaný, neviazaný, bujarý: b. kôň, b-á mládež; mať b-ú fantáziu; b. smiech, b-á veselosť;
bujne prísl.;
bujnosť -i ž.
bujnosť p. samopaš
samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda
veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosť • bujarosť • bujnosť • rozjarenosť (nespútaná veselosť) • živosť • dobrá vôľa • zastar. veselie: prekypovať veselím
1. bohato, hojne narastený: b-á tráva, b-é vlasy, b-á hriva, b-á úroda (Kuk.); b-é lúky, b-é polia s bohatou vegetáciou;
2. plný sily, rozpustený, samopašný, neviazaný: b. žrebec (Ráz.), b-é kone; b-á krv, b. smiech, b-á mladosť; b. rozmar (Vans.), b-á veselosť (Hor.); Žil životom neviazaným a bujným. (Fig.); pren. b-á fantázia;
bujne prísl.: b. rásť;
bujnosť, -ti ž.
(jedna) bujnosť; (bez) bujnosti; (k) bujnosti; (vidím) bujnosť; (ó) bujnosť!; (o) bujnosti; (s) bujnosťou;
(dve) bujnosti; (bez) bujností; (k) bujnostiam; (vidím) bujnosti; (ó) bujnosti!; (o) bujnostiach; (s) bujnosťami;