Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

byľ, byľa -e býľ/bylí ž.

1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy

2. steblo: niekoľko býľ sena

● do (poslednej) b-e úplne všetko;

byľka -y -liek ž. zdrob.: b. šafranu;

pren. hovor. b. nádeje iskierka

● ani b-u ani trocha, nič; do b-y úplne všetko; o b-u (s 2. st.) nepatrne: pridať o b-u menej;

byľôčka -y -čok ž. zdrob.

byľ, byľa byle býľ/bylí ž. 1. ▶ nadzemná nedrevnatá os rastliny; syn. stonka: dlhá, dutá, holá, hrubá, tenká b.; listnatá, bezlistá b.; slnečnicové byle; Zberač zdŕha z byle len zelené lístočky, v ktorých sú ukryté zázračné šťavy. [V. Šikula]; Šklbal celé byle, akoby v dlaniach nemal cit. [J. Blažková]
2. ▶ kúsok, úlomok rastliny; syn. steblo: byle sena
◘ fraz. do [poslednej] byle úplne všetko
▷ zdrob. ↗ byľka

*lodyha ↗ správ. byľ

byľ (nár. i byľa), -le ž.

1. šťavnatá os rastliny: Tráva uhýba svoju byľ. (Vaj.); pren. Padla mu do náručia ani podťatá byľ (Podj.) bez vlády.

2. malý kúsok, úlomok rastliny, steblo: Z nich (vlasov) trčí niekoľko býľ sena. (Tim.);

pren. hovor. malé množstvo, trocha: ani byle, ani byľ ani trochu, celkom nič; do poslednej (ostatnej) byle celkom všetko; posedieť si byľu (Rys.) trochu, chvíľu; Donesiem ti dačo zjesť, aj na cestu byľu (Ráz.-Mart.) trochu;

byľový príd.: b-é výhonky;

byľka, -y, -liek ž. zdrob. malá byľ, stebielko: b. šafranu;

pren. hovor. malé množstvo, trocha: b. nádeje (Fr. Kráľ) iskierka, nepatrný záblesk; ani b-u celkom nič; byľku si pohovie v chládku (Fr. Kráľ) trochu, máličko; o byľku širší (Karv.) o trochu, o máličko; vylízal vodu do byľky (Fig.) do poslednej kvapky;

byľôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.