byť som si je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i jest(o)), sme ste sú; zápor nie som nie si nie je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i niet(o) obyč. s G), nie sme nie ste nie sú; subšt. neni (sme ...); buď(me)! súc; bude; bol nedok., zried. i dok. používa sa
I. v plnom význ.
1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť naporúdzi: bol raz jeden kráľ; Boh je, bohovia nie sú; komu niet rady, tomu niet pomoci; vínka jesto dosť; sú pomaranče možno ich kúpiť; sú ľudia, čo (ktorí)...; boli časy, keď ...; je (niet) o čom hovoriť; nebolo kam vkročiť
2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: bude porada; bolo to v zime
3. zdržiavať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s istým cieľom: otec nie je doma; boli sme na návšteve; muž bol stále s ňou; bola na tráve žať trávu; bol kosiť; bol v hore po drevo
4. stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, nachodiť sa niekde: kniha je na stole, víno je v pivnici, kabát je v skrini, auto je v garáži
5. pochádzať (odniekiaľ): bol, je z Kysúc
6. značiť, znamenať, mať význam; rovnať sa, byť totožný: tisíc korún je pre mňa veľa; kritika nie je odsúdenie; to jest (skr. t. j.) to značí
7. v bud. (čo, čoho) hovor. chcieť, želať si: budeš žinčice? nebudeš večeru?
● neb. toho, jeho keby nebolo (vyj. podmienku); niet mu, nebolo mu → páru; niet nad niečo, niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší ap.; čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek; to by bolo, aby ... nesmie sa to stať
II. vo funkcii modálneho slovesa musieť, mať (s neurč.), neos. treba: nebolo mu tam ísť, bolo sa nám vrátiť
III. ako spona v spoj. s plnovýznamovým menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie, príslušnosť k niečomu ap.: ceruzka je nástroj na písanie, Rača je súčasť(ou) Bratislavy, dva a tri je päť, tvár je, bola samá chrasta, krava je párnokopytník, chce b. letcom, kniha je tvoja b) hodnotenie: kniha je najlepší priateľ, vedúci je dobrák, dobrého srdca c) vlastnosti a stavy podmetu: lúka je zelená, brat je chorý, nervózny, pečivo je rozličných tvarov d) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): izba je, bude uprataná, matka je znechutená e) rozlič. okolnosti: kvety sú pre teba, je nás päť; mlieko je po dve koruny predáva sa; práčka je na nezaplatenie
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) teles. al. duš. pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, dobre, do plaču; je tu na nevydržanie; dnes bude jasno, v dolinách je hmla, hmlisto b) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): je, bolo uvarené, je, bude zaoblačené c) hodnotenie: s tebou je ťažko, kríž, bieda d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno
● už je po ňom, už je tam zomrel; je po radosti pominula sa; je po paráde vec sa skončila, vybavila; nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v predl. pádoch) al. iným slovným druhom: b. v súlade zhodovať sa; b. na osoh (prospech) osožiť; b. na prekážku prekážať; b. v styku stýkať sa
V. ako samostatná morféma (pomocné sloveso) v zlož. slovesných tvaroch: viedol som, budem viesť, viedol by som; je, bude vedený; bolo povedané;
opak. bývať2, bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo